Vatikán 31. novembra (VaticanNews) Vo štvrtok 31. októbra pri audiencii Dikastéria pre komunikáciu pápež František označil „identifikačné znaky dobrého komunikátora“, pričom pripomenul princípy pravdy, spravodlivosti a pokoja. „Vášnivá, zvedavá a kompetentná“ komunikácia je pápežovým „snom“: rozprávanie nad rámec sloganov, „od srdca k srdcu“, so silnejším zameraním na obete vojny: aby sa „nenahrádzali“ skutočné stretnutia digitálnymi, a aby rozvíjali kreativitu znižovaním výdavkov a hľadaním nových finančných zdrojov.

Príhovor Svätého Otca

Drahí bratia a sestry z Dikastéria pre komunikáciu, vitajte všetci!

Pozdravujem prefekta Dr. Ruffiniho a ostatných členov vedenia; pozdravujem prítomných kardinálov a biskupov a všetkých vás, ktorí tvoríte toto veľké pracovné spoločenstvo.

V dnešnej liturgii čítame túto výzvu: „Stojte teda: bedrá si prepášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti a obujte si pohotovosť pre evanjelium pokoja!“ (Ef 6, 14 – 15). Aj toto by mohol byť identikit dobrého komunikátora, nemyslíte?

Vskutku, vaša práca je povolanie, je to poslanie! Svojou prácou a tvorivosťou, s inteligentným využívaním prostriedkov, ktoré sprístupňuje technológia, ale predovšetkým svojím srdcom: komunikuje sa srdcom. Ste povolaní k veľkej a vzrušujúcej úlohe: budovať mosty, keď mnohí stavajú múry ideológií; podporovať spoločenstvo, keď mnohí podnecujú rozdelenie; umožniť zapojiť sa do drámy našej doby, keď mnohí dávajú prednosť ľahostajnosti. Táto kultúra ľahostajnosti, táto kultúra „umývania si rúk“: „mňa sa to netýka, nech sa postarajú iní“. To tak veľmi bolí!

V týchto dňoch vášho plenárneho zasadnutia ste si položili otázku, ako podporiť komunikáciu, ktorá je „konštitutívne synodálna“. Synoda o synodalite, ktorú sme práve ukončili, sa teraz stáva bežnou cestou, ktorá si musí raziť svoju cestu – ide o cestu, ktorá pochádza z čias, keď svätý Pavol VI. vytvoril Sekretariát pre synodu biskupov; stáva sa štýlom, ktorým v Cirkvi žijeme spoločenstvo, synodálnym štýlom. V každom prejave nášho života spoločenstva sme povolaní ozývať sa tou božskou láskou, ktorá nás v Kristovi pritiahla a priťahuje. A to je to, čo charakterizuje cirkevnú príslušnosť: keby sme uvažovali a konali podľa politických či korporačných kategórií, neboli by sme Cirkvou. Takto to nejde! Keby sme uplatňovali svetské kritériá alebo redukovali naše štruktúry na byrokraciu, neboli by sme Cirkvou. Byť Cirkvou znamená žiť s vedomím, že Pán nás miluje ako prvý, povoláva nás ako prvý, odpúšťa nám ako prvý (porov. Rim 5, 8). A my sme svedkami tohto nekonečného milosrdenstva, ktoré sa na nás zadarmo vylialo a mení náš život.

Teraz sa ma možno spýtate: ale čo to má spoločné s našou prácou komunikátorov, novinárov? Má to s ňou súvis, a to veľmi veľký! Práve ako komunikátori ste totiž povolaní, aby ste si okolo bokov utkali cirkevné spoločenstvo pravdou, aby ste mali spravodlivosť ako brnenie, aby ste mali obuté nohy a boli pripravení šíriť evanjelium pokoja. Dovoľte mi, aby som vám povedal svoj sen. Snívam o komunikácii, ktorá dokáže spájať ľudí a kultúry. Snívam o komunikácii, ktorá dokáže rozprávať a zveľaďovať príbehy a svedectvá, ktoré sa dejú v každom kúte sveta, uvádzať ich do obehu a ponúkať ich všetkým. Preto ma teší, že – napriek ekonomickým ťažkostiam a potrebe znížiť výdavky, o čom budem hovoriť neskôr – ste sa usilovali rozšíriť ponuku viac ako päťdesiatich jazykov, ktorými komunikujú vatikánske médiá, a pridali ste lingalu, mongolčinu a kannadčinu.

Snívam o komunikácii od srdca k srdcu, o tom, aby sme sa nechali zasiahnuť tým, čo je ľudské, aby sme sa nechali zraniť drámami, ktoré prežíva veľa našich bratov a sestier. Preto vás pozývam, aby ste viac vychádzali von, aby ste mali viac odvahy, aby ste viac riskovali, aby ste nešírili svoje myšlienky, ale aby ste úprimne a s vášňou rozprávali o skutočnosti. Snívam o komunikácii, ktorá vie ísť poza slogany a upiera pozornosť na chudobných, posledných, migrantov a obete vojny. Snívam o komunikácii, ktorá podporuje inklúziu, dialóg a hľadanie pokoja. Ako naliehavo treba dať priestor tvorcom mieru! Neunavujte sa rozprávať ich svedectvá, a to v každej časti sveta.

Snívam o komunikácii, ktorá vychováva ľudí k tomu, aby sa trochu zriekli seba samých, aby vytvorili priestor pre druhého; o komunikácii, ktorá je vášnivá, zvedavá, kompetentná, ktorá sa vie ponoriť do reality, aby ju mohla vyrozprávať. Je dobré počúvať príbehy s evanjeliovou príchuťou, ktoré nám dnes rovnako ako pred dvetisíc rokmi rozprávajú o Bohu, ako ho svetu zjavil Ježiš, jeho Syn.

Bratia a sestry, nebojte sa zapojiť, zmeniť, naučiť sa nové jazyky, vyšliapať nové cesty, zaľudniť digitálne prostredie. Vždy to robte bez toho, aby ste sa nechali pohltiť nástrojmi, ktoré používate, bez toho, aby sa nástroj stal „posolstvom“, bez toho, aby ste banalizovali, bez toho, aby ste „nahrádzali“ skutočné, konkrétne, osobné ľudské vzťahy online stretnutím. Evanjelium je príbehom stretnutí, gest, pohľadov, dialógov na ulici a pri stole. Snívam o komunikácii, ktorá by dnes mohla svedčiť o kráse stretnutí so Samaritánkou, s Nikodémom, s cudzoložnicou, so slepým Bartimejom... Ježiš, ako som napísal v novej encyklike Dilexit nos, „venuje všetku svoju pozornosť ľuďom, ich starostiam, ich utrpeniu“ (č. 40). My komunikátori sme povolaní robiť to isté, pretože stretnutím s Ježišovou láskou, „sa stávame schopnými tkať bratské putá, uznávať dôstojnosť každej ľudskej bytosti a spoločne sa starať o náš spoločný domov“ (tamže).

Pomôžte mi, prosím, dať svetu poznať Ježišovo Srdce prostredníctvom súcitu s touto zranenou zemou. Pomôžte mi prostredníctvom komunikácie zabezpečiť, aby svet, „prežívajúci uprostred vojen, sociálno-ekonomickej nerovnováhy, konzumizmu a antihumánneho využívania technológií, mohol obnoviť to najdôležitejšie a najpotrebnejšie: srdce“ (Dilexit č, 31). Pomôžte mi s komunikáciou, ktorá je nástrojom spoločenstva.

Napriek tomu, že svetom otriasa hrozné násilie, my kresťania sa vieme pozerať na mnohé plamienky nádeje, na mnohé malé i veľké príbehy dobra. Sme si istí, že zlo nezvíťazí, pretože je to Boh, kto vedie dejiny a zachraňuje naše životy.

Rád by som spomenul aj pani Gloriu Fontanovú [potlesk]. Dnes je tvoj posledný deň v práci, dúfam, že ti usporiadajú večierok! Po 48 rokoch služby: myslím, že prišla v deň svojho prvého svätého prijímania. Vykonala si veľkú službu v utajení, keď si sa venovala prepisovaniu pápežových prejavov.

A chcel by som vám niečo povedať: budeme musieť byť trochu disciplinovanejší, čo sa týka peňazí. Musíte nájsť spôsob, ako viac šetriť, a hľadať iné prostriedky, pretože Svätá stolica vám nemôže naďalej pomáhať ako doteraz. Viem, že je to zlá správa, ale je to aj dobrá správa, pretože rozvinie kreativitu vás všetkých.

Jubilejný rok, ktorý začneme sláviť o niekoľko týždňov, je veľkou príležitosťou svedčiť o našej viere a našej nádeji svetu. Vopred vám ďakujem za všetko, čo urobíte, za angažovanosť dikastéria pri pomoci pútnikom, ktorí prídu do Ríma, aj tým, ktorí nebudú môcť cestovať, ale vďaka vatikánskym médiám budú môcť sledovať oslavy Jubilejného roka s pocitom, že sú s nami spojení. Zo srdca vám všetkým a vašej práci žehnám. A prosím, nezabudnite sa za mňa modliť. Ďakujem vám!

Preklad Martin Jarábek