Bratislava 30. októbra (TK KBS Pripomíname si 25. výročie vydania významného ekumenického dokumentu Spoločné vyhlásenie k učeniu o ospravedlnení, ktorému bude venovaná i konferencia v Košiciach. Portál Nové mesto prináša rozhovor s Evou Guldanovou o jej poslaní rozvíjať ekuménu na Slovensku, bohatých študijných skúsenostiach, o konferencii, ktorú pripravuje, a o dôležitej dohode medzi evanjelikmi a katolíkmi. Posledné dva roky je tajomníčkou pre zahraničie na Generálnom biskupskom úrade ECAV na Slovensku. Zároveň už tri roky pôsobí ako predsedníčka Ekumenického výboru ECAV.

Pripravujete konferenciu, ktorá sa uskutoční 11. novembra 2024 v Košiciach. Akej téme sa bude venovať?

Tento rok je výnimočný tým, že si pripomíname 25. výročie Spoločného vyhlásenia k učeniu o ospravedlnení, a o tom bude i konferencia. Vyhlásenie je jedným z najvýznamnejších míľnikov na ceste svetového ekumenizmu. Má záväznú platnosť. Oficiálne ho podpísali predstavitelia Vatikánu a predstavitelia Svetového luteránskeho zväzu, je to teda dohoda medzi evanjelikmi a katolíkmi na tej najvyššej, globálnej úrovni. Medzi signatármi bol tiež vtedajší slovenský generálny biskup ECAV Július Filo, v tom čase viceprezident Svetového luteránskeho zväzu.

Vyhlásenie podpísali 31. októbra 1999 v nemeckom Augsburgu. Dátum i miesto neboli vybrané náhodne, veď 31. októbra si pripomíname Pamiatku reformácie, keď v roku 1517 Martin Luther zverejnil 95 téz o odpustkoch.

Čo vyhlásenie prinieslo?

Napravili a vyjasnili sme si to mierovým a priateľským spôsobom, symbolicky na výročie sformulovania toho, v čom sme kedysi spolu nesúhlasili. A preto 31. október, hoci stále zostáva Pamiatkou reformácie, je v súčasnosti zároveň dňom, keď sme našli zmierenie a vyriešili niečo zásadné.

Mám ten sviatok veľmi rada. Moja vlastná cirkev sa nazýva Evanjelická cirkev augsburského vyznania práve podľa mesta Augsburg, kde s túžbou po jednote v roku 1530 evanjelici predniesli pred cisárom Karlom V. svoje vyznanie viery. Žiaľ, to vyznanie nebolo prijaté s úplne otvorenou náručou.

Teraz smerujeme k 500. výročiu spomienky na toto augsburské vyznanie. Podľa mojich informácií sa na medzinárodnej úrovni pripravuje zásadné vyhlásenie, ktoré bude plodom prebiehajúceho medzinárodného dialógu medzi katolíkmi a evanjelikmi. 

Môžete nám priblížiť, o čom je Vyhlásenie k učeniu o ospravedlnení?

Hlavnou témou je téma spásy. To bola základná otázka, v ktorej mali teológovia v 16. storočí rozličný názor. Nechceli sa počúvať a nerozumeli si.

Protagonisti reformácie tvrdili o katolíkoch, že veria, že spása prichádza cez skutky – prostredníctvom chodenia na púte, spovedania sa, modlitieb k svätým, platenia odpustkov… No a katolícka strana hovorila o tej evanjelickej, že vieru rozrieďujú, keď tvrdia, že stačí viera a jedine z Kristovej milosti sme spasení. 

V druhej polovici 20. storočia skúmali teológovia z oboch strán túto tému do detailov. Prišli na to, že v tom základnom, teda v otázke, čo je evanjelium a ako sme zachránení, sa zhodujeme.

Evanjelici a katolíci spolu vyhlásili: „Jedine milosťou vo viere v Kristovo spasiteľné dielo a nie pre naše zásluhy nás Boh prijíma a dostávame Ducha Svätého, ktorý obnovuje naše srdcia, keď nám dáva schopnosť a vyzýva nás konať dobré skutky.“ (Spoločné vyhlásenie k učeniu o ospravedlnení, paragraf 15)

K tomuto vyhláseniu sa v roku 2006 pridali metodisti a v roku 2017 reformovaní kresťania (kalvíni) a anglikánske spoločenstvo.

Čo sa podľa vás zmenilo v ekumenických vzťahoch za posledných 25 rokov od vyhlásenia?

V mnohých veciach si vážime jedni druhých. Ceníme si aj to, čo je odlišné. Je to pre nás vzájomným obohatením a popudom na hlbšie rozmýšľanie o svojej viere a o jej prežívaní.

U nás na Slovensku toto spoločné vyhlásenie viedlo k podpísaniu dohody o vzájomnom uznávaní krstu v roku 2001. Dokument sa študuje na teologických fakultách a ja mám nádej a modlím sa, aby ho budúci farári pretransformovali do života v miestnej farnosti či cirkevnom zbore.

V roku 2016 si pápež František spoločne s ďalšími predstaviteľmi Vatikánu pripomenul Pamiatku reformácie spolu s evanjelikmi. Bolo to gesto, ktoré zmenilo veľmi veľa.

Katolíci spolu s evanjelikmi ďakovali za to, čo bolo na reformácii dobré, a zároveň prosili Boha o odpustenie a kajali sa za vzájomné zranenia. Od tohto momentu kráčame spolu a spoločne chceme prinášať evanjelium.

CELÝ rozhovor je možné nájsť TU (publikované so súhlasom redakcie Nové mesto)