Košice 28. októbra (TK KBS) Ekumenizmus nestojí ani tak na organizovanosti, jeho hnacou silou je Duch Svätý, ktorý pôsobí stále mohutnejšie a viditeľnejšie, vraví kňaz Anton Konečný, liturgický poradca Ekumenického spoločenstva Košice. S Tlačovou kanceláriou KBS hovoril pri príležitosti 25. výročia podpísania Spoločného vyhlásenia k učeniu o ospravedlnení.
Koncom októbra si pripomíname 25. výročie vydania významného ekumenického dokumentu Spoločné vyhlásenie k učeniu o ospravedlnení, ktoré v Augsburgu v r. 2001 podpísali predstavitelia Vatikánu a Svetového luteránskeho zväzu. O čom je tento dokument?
Dokument je o tom, ako sa človek – kresťan stane pred Bohom spravodlivým. Teda o ospravedlnení (správnejšie o ospravodlivení). Ide o exponovanú tému z čias reformácie. Martin Luther vyčítal katolíkom odpustky a bazírovanie na dobrých skutkoch, keď sa priveľmi zdôrazňovala almužna namiesto priority viery, ktorou sme ospravedlnení pre zásluhy Ježiša Krista.
Spor sa stupňoval na oboch stranách a celé stáročia každá strana zdôrazňovala vlastné aspekty.
Dokument je výsledkom dlhoročnej náročnej teologickej práce a opatrnej formulácie zúčastnených cirkví, pretože každá z nich má vlastnú spiritualitu, tradície a ustálenú terminológiu. Spoločné konštatovanie je: ospravedlnení sme iba spasiteľným dielom Ježiša Krista, nezaslúženou milosťou Božou, ktorú možno prijať iba vierou. Zároveň platí, že ospravedlnenie sa prejavuje skutkami viery.
O akých konkrétnych plodoch spoločného vyhlásenia môžeme hovoriť?
Bezpredmetnými sa stali vzájomné odsúdenia (Tridentského koncilu a Symbolických kníh). Naopak, ako veriaci si stále viac rozumieme a obohacujeme sa sústreďovaním na Božiu lásku.
Evanjelici zdôrazňujú jedinečný význam primátu milosti, no nepopierajú potrebu praktických dobrých činov. Katolíci sa cítia viazaní viacerými kritériami viery, no nepopierajú prvoradú funkciu milosti. A evanjelici i katolíci sa začínajú sústreďovať viac na ten istý a spoločný cieľ – vyznávať Krista a šíriť jeho kráľovstvo.
Medzi signatármi dokumentu bol tiež vtedajší slovenský generálny biskup ECAV Július Filo, v tom čase viceprezident Svetového luteránskeho zväzu. Dnes štafetu v oblasti ekumenizmu nesú ďalší predstavitelia cirkví. Ako vnímate za tých dvadsaťpäť rokov ekumenický dialóg na Slovensku?
Dokument predstavuje historický medzník a nádej pre budúcnosť. K podpisu došlo na záver dvadsiateho storočia, ktoré bolo nazvané ako storočie ekumenizmu. Podpis evanjelického biskupa Júliusa Fila istotne má svoj odraz na ekumenickom povedomí Slovenska. I tu sa rozvíjajú medzikonfesijné vzťahy, vychádza ekumenický preklad Biblie a iné knihy. Opatrne sa začína i teologický dialóg. Možno nájsť aj inšpirácie, ponúkané v príručke praktického ekumenizmu Vademecum kardinála Waltera Kaspera. Napríklad spoločná duchovná obnova.
Nejde len o snaženie niektorých zainteresovaných odborníkov, ale aj o stretávanie a spoluprácu medzi členmi rôznych cirkví. Čo je hlavným cieľom tohto snaženia?
Ekumenizmus nestojí ani tak na organizovanosti, jeho hnacou silou je Duch Svätý, ktorý pôsobí stále mohutnejšie a viditeľnejšie. Zaangažovaných a nadšených je skutočne mnoho, sú medzi nimi biskupi, kňazi a pastori, aj odborníci, aj obyčajní veriaci. Máme aj oficiálne inštitúcie pre napomáhanie ekumenických aktivít. A predsa avantgardou ekumenizmu je predovšetkým „ekumenizmu zdola“, skôr jednotlivci, ako oficiálne inštitúcie. Prirodzené je, že pretrvávajú aj nepriaznivé postoje – historicky bežný nezáujem, pocit sebestačnosti a aj obava straty vlastnej identity, a akoby konkurenčné odmietanie spolupráce.
V Katolíckej cirkvi sa v októbri konalo druhé zasadanie 16. riadneho generálneho zhromaždenia Biskupskej synody o synodalite. Počúvanie, modlitba a dialóg v Duchu boli metodikou, ktorá účastníkom umožnila dospieť aj napriek rôznosti názorov k záverom. Akým spôsobom komunikujete a pracujete v ekumenickom spoločenstve?
Ekumenizmus znamená otvorenie sa spoločnosti a iným cirkvám, teda „vychádzať von“. Metódou je dialóg, čo je vlastne mať rád a počúvať, chápať, a tak sa zjednotiť, a potom spoločne nachádzať riešenia. Môžeme to označiť aj ako spiritualitu jednoty, alebo aj praktickú synodalitu.
ES KE prijalo spiritualitu evanjeliovej jednoty. Ekumenické vzťahy nebudujeme princípom väčšiny, ale princípom jednoty. Napríklad: odstúpime od návrhu, ak čo i len jeden člen ekumény nesúhlasí. Hľadáme cesty na dosiahnutie jednoty. Plne chápeme, že aj Synoda o synodalite má zákonite ekumenický rozmer, ako ukazujú viaceré okolnosti, napríklad nezabudnuteľná ekumenická vigília v Ríme 11. októbra 2024.
Jednota medzi kresťanmi sa buduje spoločným smerovaním ku Kristovi. Znamená to vážiť si jedni druhých a ceniť si aj to odlišné. Ako sa vám na Slovensku darí prenášať toto úsilie aj do spoločnosti, ktorá je taká rozdelená?
Jednota, o ktorú sa modlí Ježiš je trojičná: „Ako ty, Otče, vo mne a ja v teba, aby aj oni v nás boli jedno“. On ju nenariadil, on o ňu prosí. Jednota je darovaná.
Preto spiritualita jednoty sa zakladá na modlitbe a vernosti Božiemu slovu. Nebude iba výsledkom ľudského úsilia, bude aj darom Božím. Uvažujem, že chápať jednotu ako dar je v súlade s prioritou viery, ako to s obľubou akcentuje protestantská teológia. V našom ES KE to funguje, to môžem dosvedčiť, a spolupracujeme i s mestom Košice a s VUC.
V dialógu medzi cirkvami je nevyhnutné opierať sa o prítomnosť Božieho Ducha. Ten neraz pôsobí nenápadne, „rešpektuje čas a ľudské rozdiely, prúdi cez ľudí a inštitúcie, modlitbu i výmenu názorov“, povedal pápež František. Ako vás osobne takýto život formuje?
Ak teda môžem byť osobný: pre mňa je priorita viery v zakladaní si na vlastnom „nič“ a na ustavičnom skúmaní, čo mi hovorí Ježiš v duši, a cez mojich blížnych, lebo on je v nich. Hľadania, práca a výsledky sa stávajú prameňom vždy novej radosti.
V Košiciach sa pripravuje Konferencia k 25. výročiu podpísania Spoločného vyhlásenia k učeniu o ospravedlnení. Kto je organizátorom a na čo sa zameriava?
Ide o celoslovenskú pripomienku 25. výročia Spoločného vyhlásenia k učeniu o ospravedlnení. Oslavy organizuje Ekumenický výbor Evanjelickej cirkvi na Slovensku, Ekumenické spoločenstvo cirkví a náboženských spoločností v Košiciach a Teologická fakulta v Košiciach Katolíckej univerzity v Ružomberku.
Spomienka sa bude konať 11. 11. 2024 a má dve časti. O 12:30 sa začne Teologické sympózium na Teologickej fakulte Katolíckej univerzity v Košiciach. Vedecké sympózium s medzinárodnou účasťou a s priamym svedectvom o procese tvorby Vyhlásenia – časť odborne teologická a náuková. O 17:30 bude Ekumenická bohoslužba v Evanjelickom a. v. kostole (Mlynská 23. Košic)e. Bohoslužobná časť vo forme ekumenickej bohoslužby slova je liturgická, predovšetkým ďakovaná.
Aké ďalšie aktivity na ekumenickom poli vidíte ako príspevok pre konanie dobra medzi cirkvami a v spoločnosti?
Vtelenie Božieho Syna je spásou nielen pre kresťanov, nielen pre veriacich, ale aj pre svet a alternatíva vykúpenia sveta nejestvuje. Svedectvo kresťanov o záchrannej láske Božej v Kristovi je záväzné a záväzná je i jeho hodnovernosť. Škandál rozdelenia kresťanov je známy v celom svete, a je evidovaný napríklad nejednotným slávením Veľkej noci. Treba ho odstraňovať nahrádzať svedectvom vzájomnosti. Bohu vďaka, že sme na tejto ceste a máme česť prispievať. Myslím, že všetky aktivity, modlitby, činy a akcie sú dobré, potrebné, ba nutné.
Pripravila: Katarína Jančšinová