Vatikán 25. októbra (TK KBS) Pri príležitosti Týždňa odzbrojenia sa pozrieme späť na niektoré z mnohých výziev za mier, ktoré pápeži vyslovili od konca II. svetovej vojny. V uplynulých osemdesiatich rokoch boli pápeži v popredí boja za mier. Odsúdenie zbraní a obchodovania so zbraňami sa opakovane objavovalo počas celých desaťročí, čím sa formoval a posilňoval postoj Katolíckej cirkvi k týmto otázkam.

Pius XII. a varovanie pred budúcou katastrofou

Pápež Pius XII., ktorý bol pápežom od roku 1939 do 1958, bol svedkom hrôz II. svetovej vojny a nástupu nukleárneho veku. Vo svojom vianočnom posolstve v roku 1948 sa postavil proti zbrojeniu a uviedol, že hoci národy majú právo na sebaobranu, akumulácia ničivých zbraní ohrozuje ľudstvo. Dôrazne vyjadril, že odzbrojenie je možné dosiahnuť iba prostredníctvom medzinárodných dohôd založených na dôvere.

Modlil sa za pokoj: „Presne v čase, keď je ľudstvo, rozdrvené pod váhou zbrojenia, trápené vyhliadkami na nové a vážnejšie konflikty, otrasené už len pomyslením na budúcu katastrofu.“ „Kresťanská vôľa po mieri má tiež svoje vlastné zbrane. Tými hlavnými sú modlitba a láska: stála modlitba k Nebeskému Otcovi, Otcovi nás všetkých; bratská láska medzi všetkými ľuďmi a všetkými národmi.“

Ján XXIII. a nutnosť zakázať nukleárne zbrane

Krátko nato prišla Studená vojna a s ňou aj reálnejšia hrozba nukleárnej vojny. Pápež Ján XXIII., ktorý bol pápežom od roku 1958 do 1963, vydal svoju encykliku Pacem in Terris („Mier na zemi“, 1963) krátko po kubánskej kríze, keď prezident USA John Kennedy poslal viac vojakov bojovať do Vietnamu. Encyklika Jána XXIII. je venovaná ukončeniu zbrojenia a presadzovaniu sveta oslobodeného od nukleárnych zbraní. Argumentoval, že mier nemôže byť založený na strachu, ale musí byť zakorenený v rešpekte k ľudským právam a dialógu medzi národmi.

„Spravodlivosť, rozumné dôvody a uznanie dôstojnosti človeka naliehavo volajú po zastavení zbrojenia. Zásoby zbraní, ktoré boli nahromadené v rôznych krajinách, musia byť zredukované naraz a simultánne zo strany zúčastnených. Nukleárne zbrane musia byť zakázané. Musí sa dosiahnuť všeobecná dohoda o vhodnom programe odzbrojenia, s efektívnym systémom vzájomnej kontroly.“

Pápež Pavol VI. a kritika plytvania zdrojmi vynaloženými na zbrane

V roku 1965, dva roky po svojom zvolení na Svätý stolec, sa pápež Pavol VI. obrátil na Organizáciu Spojených národov a predniesol historickú výzvu za mier. Slávne vyhlásil: „Nie viac vojny, vojna už nikdy!“ Podporoval odzbrojenie a tvrdil, že obrovské zdroje venované vojne by sa mali radšej použiť na boj proti chudobe a zlepšenie života miliónov. Vo svojej encyklike Populorum Progressio (1967) zopakoval tento bod, prepojením odzbrojenia s globálnym rozvojom.

„Nespočetné milióny hladujú, nespočetné rodiny sú bez prostriedkov, nespočetní muži žijú v nevedomosti; nespočetní ľudia potrebujú školy, nemocnice a domy, ktoré by si zaslúžili toto meno. V takýchto okolnostiach nemôžeme tolerovať verejné a súkromné výdavky plytvaním; nemôžeme schvaľovať rozhadzovanie bohatstva zo strany národov alebo jednotlivcov; nemôžeme súhlasiť so zbrojením. Je našou povinnosťou proti nim vystúpiť. Keby si len svetoví lídri nás vypočuli, skôr ako bude neskoro!“

Ján Pavol II. a potreba odzbrojenia zodpovedajúca etickej obnove

Pápež Ján Pavol II. bol taktiež hlasným obhajcom mieru, najmä počas Studenej vojny. Neustále vyzýval na nukleárne odzbrojenie a deeskaláciu vojenských konfliktov.

Vo svojom prejave na Valnom zhromaždení OSN v roku 1982 varoval, že hromadenie nukleárnych zbraní povedie k nepredstaviteľnému zničeniu. „Rovnako ako mier, aj svet chce odzbrojenie; svet potrebuje odzbrojenie,“ povedal počas svojho vystúpenia. Dôrazne zdôraznil, že pravá bezpečnosť neprichádza z vojenskej sily, ale z spravodlivosti, dialógu a úcty k ľudskej dôstojnosti.

„Výroba a vlastníctvo zbraní sú následkom etickej krízy, ktorá narúša spoločnosť vo všetkých jej politických, sociálnych a ekonomických dimenziách. Mier, ako som už viackrát povedal, je výsledkom rešpektu k etickým princípom. Pravé odzbrojenie, ktoré skutočne zaručí pokoj medzi národmi, sa uskutoční len s vyriešením tejto etickej krízy. Pokiaľ sa úsilie o zníženie zbraní a neskôr o úplné odzbrojenie nevyrovná s paralelnou etickou obnovou, je vopred odsúdené na neúspech.“

Encyklika Jána Pavla II. Centesimus Annus z roku 1991 posilnila myšlienku, že mier a rozvoj idú ruka v ruke a že záväzok k odzbrojeniu by mal byť súčasťou širšieho úsilia o vytvorenie spravodlivého medzinárodného poriadku.

Benedikt XVI. a potreba uprednostnenia blahobytu pred militarizáciou

Pápež Benedikt XVI. bol verný výzvam svojich predchodcov. Vo svojej správe k Svetovému dňu pokoja v roku 2006, rok po svojom zvolení, varoval, že „v prípade nukleárnej vojny nebudú víťazi, iba obete.“

Vyjadril výzvu pre svetových lídrov, aby pracovali na úplnej eliminácii nukleárnych zbraní a zdôraznil potrebu morálneho vedenia pri podpore odzbrojenia.

„Môžeme len s hrôzou pozorovať dôkazy o pokračujúcom raste vojenských výdavkov a prosperujúcom obchode so zbraňami, zatiaľ čo politický a právny proces ustanovený medzinárodným spoločenstvom na podporu odzbrojenia je zaseknutý v celkovej ľahostajnosti. Ako môže existovať budúcnosť pokoja, keď sa stále investuje do výroby zbraní a do výskumu zameraného na ich vývoj?“

Vo svojej encyklike Caritas in veritate pápež Benedikt tiež vyzval na zodpovedné politiky, ktoré uprednostňujú ľudské blahobyt pred militarizáciou. „Ak majú takéto úsilie mať trvalý účinok, musia byť založené na hodnotách zakorenených v pravde ľudskej existencie. To znamená, že hlas národov, ktorých sa to týka, musí byť vypočutý a ich situácia musí byť zohľadnená, ak sa majú ich očakávania správne interpretovať. Je potrebné sa akoby zladiť s tichými snahami mnohých jednotlivcov, ktorí sú hlboko oddaní zblíženiu národov a uľahčeniu rozvoja na základe lásky a vzájomného porozumenia.“

Pápež František a hanba z profitu zo smrti

Nakoniec pápež František neúnavne volal po pokoji po celom svete, pripomínajúc niektoré z hrozných konfliktov, ktoré v súčasnosti sužujú našu planétu.

Pápež František bol tiež kritický voči globálnemu obchodu so zbraňami, spájajúc ho s vojnami a konfliktmi, ktoré devastujú komunity, najmä v chudobnejších regiónoch. Jeho encyklika Fratelli tutti z roku 2020 zdôraznila morálnu povinnosť odzbrojenia a dôležitosť bratstva, globálnej solidarity a dialógu.

„Pravidlá samy osebe nestačia, ak naďalej budeme myslieť, že riešením súčasných problémov je odstrašovanie prostredníctvom strachu alebo hrozby nukleárnych, chemických či biologických zbraní.“

Odsúdil používanie zdrojov na zbrane namiesto riešenia sociálnych nerovností, čím sa opäť pozval k učeniu predchádzajúcich pápežov.

„S peniazmi, ktoré sú vynaložené na zbrane a iné vojenské výdavky, založme globálny fond, ktorý konečne ukončí hlad a podporí rozvoj v najchudobnejších krajinách, aby ich občania nemuseli siahať po násilných alebo iluzórnych riešeniach, ani opúšťať svoje krajiny v snahe hľadať dôstojnejší život.“

Zdroj: VaticanNews, anglická redakcia
Preložil: M. Lipiak