Vatikán 24. októbra (TK KBS) Encyklika pápeža Františka nám pomáha pochopiť, ako nás Kristus miluje.

Pápež František vo svojej novej encyklike píše, že „spôsob, akým nás Kristus miluje, on sám nechcel príliš vysvetľovať. Ukázal nám ho však vo svojich gestách. Pozorovaním jeho správania môžeme objaviť, ako sa správa ku každému z nás...“ Ako deti gréckeho racionalizmu, post-kresťanského idealizmu, materializmu a dnes vo tekutej kultúre individualizmu, snažíme sa plne pochopiť, že kresťanstvo sa nedá zredukovať na teóriu, filozofiu, súbor morálnych noriem, ba ani na sled sentimentálnych emócií. Je to naopak stretnutie so živou osobou.

Pochopenie spôsobu, akým nás miluje, t. j. priťahuje nás a volá, a preto sa vstup do vzťahu s ním nedá zredukovať na uvažovanie, na kultúrnu identitu, ktorou sa treba oháňať, ani na príručku pravidiel, ktorú si treba v prípade potreby prečítať. Pochopenie toho, ako nás Ježiš miluje, sa týka srdca: je to príbeh gest, pohľadov a slov. Je to príbeh priateľstva a záležitosť srdca. „Ja som moje srdce“, píše Petrov nástupca, „pretože ono je to, čo ma odlišuje, určuje moju duchovnú identitu a dáva ma do spoločenstva s inými ľuďmi“. To, ako nás Ježiš miluje, môžeme pochopiť, navrhuje pápež František, „keď ho pozorujeme, ako koná“, teda keď rozjímame nad evanjeliovými scénami a necháme sa ohromovať evanjeliovými udalosťami, ktoré sa stále dejú okolo nás, možno tam, kde to najmenej očakávame.

Keď ho pozorujeme, ako koná, vidíme, že Ježiš „venuje všetku svoju pozornosť ľuďom, ich starostiam a ich utrpeniu“. To, čo Nazaretský navrhuje, je „vzájomná spolupatričnosť priateľov. On prišiel, prekonal všetky vzdialenosti, urobil sa nám tak blízkym ako tie najjednoduchšie a najbežnejšie veci v existencii. V skutočnosti má ešte jedno meno, ktoré znie „Emanuel“ a to znamená „Boh s nami“, Boh blízky nášmu životu, žijúci medzi nami. Boží Syn sa vtelil a vyprázdnil sa tým, že sa stal služobníkom a obetoval sa z lásky.

Stretnúť sa s kresťanskou vierou znamená stretnúť sa s Kristovým srdcom, s tým srdcom, ktoré nedokáže zostať ľahostajné, ktoré nás zahŕňa svojím nekonečným milosrdenstvom a pozýva nás, aby sme ho napodobňovali. A to má sociálne dôsledky, pretože svet, ktorý prežíva uprostred vojen, sociálno-ekonomickej nerovnováhy, konzumného spôsobu života a antihumánneho používania technológií, „sa môže zmeniť počnúc srdcom“. Encyklika Dilexit nos sa tak stáva interpretačným kľúčom celého pontifikátu.

Andrea Tornielli
Preklad Martin Jarábek