Bratislava 23. októbra (TK KBS) Pripomíname si svätého Jána Kapistránského, kňaza, rehoľníka a misionára.
Svätý Ján Kapistránsky patrí medzi svätcov, ktorých život bol úzko spätý s dejinami a udalosťami čias, v ktorých žili. Pochádzal z horského mestečka Capestrana v strednom Taliansku, kde sa narodil 24. júna 1386. Základné vzdelanie získal od domáceho učiteľa. Roku 1405 alebo 1406 Ján odišiel do Perugie, kde na tamojšej univerzite študoval rímske a cirkevné právo. V roku 1413 sa stal sudcom v jednej mestskej štvrti v Perugii. V tejto náročnej funkcii vynikal neoblomným rešpektovaním spravodlivosti. Mnohí ho za to obdivovali, ale niektorí aj nenávideli. V júli 1415 obsadil Perugiu revolucionár Braccio da Montone so svojimi stúpencami. V násilných čistkách, ktoré nasledovali, sa Ján dostal do väzenia. Tam mal raz v noci videnie sv. Františka Assiského, ktorý ho pozýval do svojej rehole. Ján sa dostal z väzenia za veľké výkupné a so súhlasom manželky vstúpil do františkánskej rehole 4. októbra 1416. Niekedy okolo roku 1420 bol vysvätený za kňaza. Možno povedať, že od tých čias nemal nijaké trvalé bydlisko. Predstavení, pápeži a svetskí panovníci mu zverovali toľko úloh, že bol v ustavičnom pohybe. Medzi ťažké úlohy, ktoré zverovali Jánovi Kapistránskemu, patrilo zmierovanie znepriatelených miest a ľudí. Mestá, panstvá, ba i jednotlivé rodiny riešili svoje nekonečné spory ohňom a mečom. Preto bol z neho horlivý a úspešný zmierovateľ, ba v Aquile (L’Aquila), vzniklo na jeho popud celé združenie zmieriteľov („Pacieri“).
Ján bol však predovšetkým veľký kazateľ. Pre povesť svätosti a pre zázraky, ktoré niekedy konal, ľudia ho prijímali ako Božieho posla a dychtivo ho počúvali. Často ich bolo toľko, že Ján musel kázať na námestí alebo v poli. Okrem toho bol Ján Kapistránsky činný aj literárne. Napísal deväť traktátov o vieroučných otázkach, štrnásť o morálnych problémoch, šesť z cirkevného práva a desať o veciach, týkajúcich sa františkánskej rehole. V jeho písomnej pozostalosti sa nachádza i veľa kázní a dôležitých listov. V máji 1453 Turci dobyli Carihrad. Pápež sa usiloval zorganizovať kresťanské vojsko, ktoré by zastavilo postup Turkov. Z jeho poverenia stáli na čele tohto neľahkého podujatia pápežský legát kardinál Juan de Carvajal, ďalej uhorský vojvodca Ján Hunyadi a Ján Kapistrán. K bitke proti Turkom došlo pri Belehrade v dňoch 14. – 22. júla 1456. Kresťanské vojsko zvíťazilo a zastavilo tak na niekoľko desaťročí ďalší postup Turkov. Na pamiatku tohto víťazstva ustanovil pápež Kalixt III. sviatok Premenenia Pána (6. augusta). Po belehradskej bitke Ján vážne ochorel. Utiahol sa do kláštora v Iloku pri Dunaji, kde zomrel 23. októbra 1456.
Ján Kapistránsky mal mnoho ctiteľov za života i po smrti. Prispeli k tomu okrem iného početné zázraky, ktoré konal. Po dôkladnom skúmaní vyhlásil Jána Kapistránskeho za blahoslaveného pápež Lev X. roku 1514. Jeho úctu však obmedzili iba na sulmonskú diecézu. Pápež Gregor XV. ju roku 1622 rozšíril na celú Cirkev a napokon pápež Alexander VIII. vyhlásil tohto zvláštneho františkánskeho kazateľa roku 1690 za svätého. Okrem rodného kraja si sv. Jána Kapistránskeho uctievali najmä v Uhorsku, kde bola podľa neho pomenovaná jedna františkánska provincia.
Zdroj: Životopisy svätých
