Lima 23. októbra (VaticanNews) Vo veku 96 rokov zomrel v Lime dominikánsky teológ a rehoľník, jeden zo zakladateľov teológie zameranej na oslobodenie ľudí a emancipáciu chudobných, voči ktorým žiadal Cirkev o „preferenčnú opciu“. Pápež František mu pred šiestimi rokmi poďakoval za jeho službu. Vydal knihu spoločne s vtedajším prefektom Kongregácie pre náuku viery kardinálom Gherardom Ludwigom Müllerom.

Jeho kompasom bola 25. kapitola Matúšovho evanjelia, ktorá je o skutkoch milosrdenstva. Kristovo poverenie –  „čokoľvek ste urobili pre jedného z týchto mojich najmenších bratov, pre mňa ste urobili“ – charakteristickým znakom jeho myslenia. „Voľba pre chudobných“ je jeho námetom. Včera v noci, v utorok 22. októbra, zomrel v kláštore svätého Dominika v Lime (Peru) Gustavo Gutiérrez, dominikánsky teológ a rehoľník považovaný za „otca“ teológie oslobodenia. Mal 96 rokov, bol to dlhý život, ktorý strávil štúdiom, premýšľaním, úvahami, rozhovormi a často aj bojmi. Bojoval za teologické myslenie, ktoré bolo niekedy kritizované alebo vnímané s podozrením, ale ktoré, ako sám tvrdil, nemá korene v ničom inom ako v evanjeliu. Tá dobrá zvesť a jej rušivé posolstvo, že na prvom mieste sú chudobní, poslední, jednoduchí.

Prednostná voľba pre chudobných

Bol to on, kto vymyslel výraz „preferenčná voľba pre chudobných“, ktorý bol neskôr začlenený do Magistéria Cirkvi ako základná cesta života z viery. Ján Pavol II. skutočne uznal, „že preferenčná voľba pre chudobných nie je ani výlučná, ani vylučujúca, ale je pevná a neodvolateľná“. Zatiaľ čo Benedikt XVI. v roku 2007 vo svätyni v brazílskej Aparecide potvrdil, že „preferenčná voľba pre chudobných je implicitne obsiahnutá v kristologickej viere v Boha, ktorý sa pre nás stal chudobným“.

Mnohé spomienky sa v týchto hodinách obracajú na tohto muža, ktorý „akokoľvek malý bol, svojou malosťou nám dokázal ohlasovať evanjelium so silou a odvahou“, ako píše v kondolenčnej nóte limský arcibiskup kardinál Carlos Castrillo. V mysli sa nám vynárajú aj mnohé obrazy, počnúc tým symbolickým z 11. septembra 2013, keď Gutiérrez slávil svätú omšu v Dome sv. Marty spolu s pápežom Františkom, ktorý bol v úrade približne pol roka. Oni dvaja, bok po boku, pri oltári malej kaplnky vo vatikánskom Dome.

„Ďakujem vám za vaše svedectvo“, takto sa Gutiérrez zveril argentínskemu pápežovi v dlhom rozhovore pre L'Osservatore Romano, ktorý bol uverejnený 11. septembra 2013. V tom istom rozhovore dominikán objasnil usmernenia svojej teológie, „plnej zdrojov“, pretože jej stredobod – chudoba – bol „vždy tam“ a je „vždy naliehavejší“. A nejde o „náuku o chudobných“ vysvetlil: „Treba jasne povedať, že pojem chudoba je komplexný, pretože existuje skutočná chudoba, ktorá sa týka situácie tých, ktorí sa nepočítajú za nič, tých, ktorí sú bezvýznamní, z ekonomických dôvodov, ale aj kvôli kultúre, jazyku, farbe pleti alebo preto, že patria do sveta žien, ktoré patria medzi najviac postihované. Jasne potvrdzujeme, že chudoba nikdy nie je len jedna a predovšetkým, že nikdy nie je dobrá“.

Posolstvo pápeža Františka k 90. narodeninám

K 90. narodeninám rehoľníka, ktorý sa narodil v roku 1928 v Lime, mu pápež František poslal list, v ktorom vyzdvihol jeho „teologickú službu“ a poďakoval mu za jeho „prácu“ a spôsob „spytovania svedomia každého človeka, aby nikto nezostal ľahostajný voči dráme chudoby a vylúčenia“.

Verný aj v ťažkých chvíľach

Kardinál Castillo v spomínanej nóte konštatuje, že Gustavo Gutiérrez „sprevádzal Cirkev počas celého svojho života, zostal verný aj v najťažších chvíľach a vždy pripomínal, že pravý pastier sa musí starať o svoje ovce, najmä o chudobné“. „Ďakujeme Bohu,“ dodáva kard. Castrillo, „že sme mali verného kňaza – teológa, ktorý nikdy nemyslel na peniaze, luxus alebo čokoľvek, čo by sa zdalo, že je nadradené“.

Štúdie a knihy

Za posledné štyri desaťročia napísal teológ množstvo prác, počnúc hlavnou Teológiou oslobodenia, ktorá vyšla v roku 1971. Bývalý študent medicíny a literatúry v Peru, potom psychológie a filozofie v belgickom Louvan a opäť teológie na Katolíckej univerzite v Lyone, v Ríme a Paríži v nej teoreticky rozpracoval politické a sociálne oslobodenie, t. j. odstránenie bezprostredných príčin chudoby a nespravodlivosti; ľudské oslobodenie, t. j. emancipáciu marginalizovaných a utláčaných; teologické oslobodenie od sebectva a hriechu. Sociálna bolesť Latinskej Ameriky, učenie koncilu a – ako už bolo spomenuté – neustály odkaz na evanjelium oživili tieto úvahy, ktoré boli neskôr explicitne vyjadrené v mnohých ďalších zväzkoch.

Spoločná kniha s kardinálom Müllerom

Jedným z posledných bolo dielo Na strane chudobných. Teológia oslobodenia, teológia Cirkvi (Edizioni Messaggero – Editrice Missionaria Italiana), vydané v roku 2013 a napísané s vtedajším prefektom Kongregácie pre náuku viery kardinálom Gherardom Ludwigom Müllerom. Teológovia, vatikanisti a zasvätení túto knihu privítali ako výnimočnú skutočnosť: štvorručné dielo jedného z popredných predstaviteľov teológie oslobodenia a prefekta tohto bývalého Svätého ofícia, ktorý sa práve k tomuto prúdu vyjadril dvoma inštrukciami v 80. rokoch minulého storočia. Medzi nimi však bolo dlhoročné priateľstvo, ako aj spoločný záujem o rozvoj svetovej ekonomiky a európskej teológie. Vysvetlili to v Ríme na preplnenej prezentácii na Via della Conciliazione, ktorá sa skončila darovaním charakteristického ponča chudobných roľníkov z peruánskych Ánd nemeckému kardinálovi.

„Samaritánska cirkev“

Zostávajú stále pôsobivé slová, ktoré páter Gutiérrez na podujatí povedal, keď hovoril o „samaritánskej cirkvi“, o syntéze myšlienky služby prevzatej z podobenstva o „milosrdnom Samaritánovi“, ktoré je drahé pápežovi Františkovi. Toto podobenstvo, ktoré, ako povedal teológ, podnecuje k zamysleniu nad otázkou „Kto je môj blížny?“, ale aj k zamysleniu nad otázkou „Kto sa stal mojím blížnym?“. Kard. Müller sa zasa podelil o cestu, ktorá ho priviedla k osobitnej citlivosti na tému chudoby: od skromných začiatkov v Mainzi s otcom továrnikom a matkou ženou v domácnosti s piatimi deťmi, cez skúsenosť v 80. rokoch minulého storočia uprostred ľudí bez jedla, vody, oblečenia a lekárskej starostlivosti až po biskupský úrad v Regensburgu, kde pôsobilo mnoho kňazov z chudobných krajín celého sveta. Skúsenosti, z ktorých u kardinála dozrelo presvedčenie, že Cirkev je sviatosťou spásy pre ľudí a medzi ľuďmi a že jej pôsobenie môže byť len evanjelizačné a zároveň oslobodzujúce. To, čo sa Gustavo Gutiérrez snažil potvrdiť celé roky.

Salvatore Cernuzio – VaticanNews
Preklad Martin Jarábek