Poľsko 18. októbra (TK KBS) V období výnimočného stavu, vyhláseného v decembri 1981, dodával poľský katolícky kňaz Jerzy Popieluszko mnohým svojim krajanom silu a nádej. Na jeho omše za vlasť sa schádzali ľudia zo širokého okolia a vďaka svojej podpore nezávislým odborom si Popieluszko vyslúžil povesť „kaplána Solidarity.“ Jeho činnosť bola predstaviteľom komunistického režimu natoľko nepríjemná, že nepoddajného mladého kňaza nechali 19. októbra 1984 uniesť a zavraždiť. Jeho pohreb začiatkom novembra 1984 sa potom zmenil na mohutnú manifestáciu odporu proti komunistickému režimu.
Popieluszko, ktorý sa narodil v septembri 1947 vo dedinke Okopy na severovýchode Poľska, vyštudoval seminár vo Varšave. Po tom, čo bol v máji 1972 vysvätený na kňaza, pôsobil v niekoľkých kostoloch, až sa v roku 1980 dostal ako duchovný medzi robotníkov z varšavských tovární. V decembri 1981 bol v Poľsku vyhlásený výnimočný stav a vládu v krajine prevzala Vojenská rada národnej záchrany. Popieluszko následne začal vo varšavskom kostole svätého Stanislava Kostku organizovať „omše za vlasť“ a rôzne charitatívne akcie, ktoré mali pomôcť prenasledovaným. V máji 1983 tiež viedol pohreb mladého básnika Grzegorza Przemyka, ktorého zabila poľská polícia. Vo svojich kázaniach sa Popieluszko nevyhýbal ani politickým problémom svojej krajiny. Hovoril o ľudských právach, bránil ideály nezávislého odborového hnutia Solidarita a vyzýval k boju s nenávisťou. Jeho heslom sa stal verš z Biblie: „Nenechaj sa premôcť zlým, ale dobrom premáhaj zlo.“
Činnosť stále populárnejšieho kňaza nemohla uniknúť pozornosti bezpečnostných orgánov. Bezpečnostná služba, poľská obdoba československej ŠtB, Popieluszka sledovala a pokúšala sa ho zastrašiť. Niekoľkokrát bol zatknutý a varovaný, aby sa vo svojich prejavoch vyhol politickým témam a obmedzil sa iba na záležitosti viery. Popieluszko to však odmietol, rovnako ako štúdium teológie v Ríme, ktorú mu ponúkol poľský prímas Józef Glemp. Keď sa Popieluszko vracal večer 19. októbra 1984 z Bydhoště, zastavila jeho auto blízko Torune skupinka tajných agentov oblečených v uniformách dopravných policajtov. Popieluszkov šofér bol donútený nastúpiť do policajného auta, z ktorého sa mu následne podarilo za jazdy vyskočiť, čím si zrejme zachránil život. Tridsaťsedmročný kňaz, omráčený a zavretý v kufri toho istého vozidla, také šťastie nemal. Jeho telo, ktoré nieslo zjavné stopy intenzívneho bitia, hodili agenti do priehrady pri meste Włocławek, kde ho o niekoľko dní neskôr našli. Smrť známeho a obľúbeného kňaza nebolo možné utajiť. Na Popieluszkovom pohrebe, ktorý sa konal 3. novembra 1984, sa zúčastnili davy Poliakov a pietna akcia sa premenila na manifestáciu proti komunistickému režimu.
Zrejme práve obava z masových nepokojov prinútila predsedu rady ministrov a šéfa poľských komunistov Wojciecha Jaruzelského, aby vykonávateľov vraždy vydal. Štyria ľudia, ktorí sa na Popieluszkovom vražde bezprostredne podieľali, boli vo februári 1985 pri takzvanom toruňskom procese odsúdení do väzenia na dvakrát 25, 15 a 14 rokov. Trest im bol neskôr znížený, a tak sa posledný z nich, kapitán Grzegorz Piotrowski, dostal na slobodu po 15 rokoch. Skutočný iniciátor akcie však nikdy potrestaný nebol. Z vydania rozkazu na politicky motivovanú vraždu bol podozrivý niekdajší šéf poľskej komunistickej polície a námestník ministra vnútra generál Władysław Ciastoń. Pre nedostatok dôkazov bol však v decembri 2002 obžaloby zbavený. Popieluszko naďalej zostáva v Poľsku vysoko rešpektovanou osobnosťou. Bol o ňom natočený celovečerný film a v roku 2010 sa ako mučeník za vieru dočkal vyhlásenia za blahoslaveného. Šance na to, že ho Vatikán svätorečí, sa však podľa správy denníka Rzeczpospolita z minulého roka znižujú. K tomu, aby bol zaradený medzi svätých, totiž chýba doložený zázrak.
Zdroje: ČTK/Cirkev.cz
Preložil: M. Lipiak
