Vatikán 17. októbra (TK KBS) Pápež František poďakoval účastníkom konferencie G7 o inklúzii a zdravotnom postihnutí, ktorá sa skončila v talianskej Umbrii: „Vaša práca je znamením nádeje vo svete, ktorý zabúda na ľudí so zdravotným postihnutím.“

Slovo „postihnutie“ sa mi veľmi nepáči. Dávam prednosť inému: „rôzne schopnosti“.

Pápež František mení perspektívu a vyzýva na zmenu mentality, aby sa svet stal inkluzívnejším a umožnil ľuďom so zdravotným postihnutím naplno sa zapojiť do spoločenského života. Urobil tak počas audiencie so zástupcami prvého stretnutia skupiny G7 o inklúzii a zdravotnom postihnutí, ktoré sa konalo pod talianskym predsedníctvom a ktoré sa po troch dňoch diskusií a debát skončilo v Umbrii v stredu 16. októbra. Na záver samitu bola podpísaná „Solfagnanská charta“, ktorá je výsledkom práce na „základných témach,“ vysvetlil pápež, „ako sú inklúzia, prístupnosť, nezávislý život a oceňovanie ľudí. Sú to témy, ktoré sú spojené s cirkevnou víziou ľudskej dôstojnosti.
Každý človek je totiž neoddeliteľnou súčasťou univerzálnej rodiny a nikto nesmie byť obeťou kultúry plytvania, nikto. Táto kultúra vytvára predsudky a škodí spoločnosti.

Spravodlivejší a inkluzívnejší svet

František ocenil, že samit G7 je „konkrétnym vyjadrením vôle vytvoriť spravodlivejší a inkluzívnejší svet, v ktorom každý človek podľa svojich schopností môže žiť plnohodnotný život a prispievať k rastu spoločnosti,“ zdôraznil. Vyzval, aby sa hovorilo o „ diskapacitách“, t. j. o rôznych schopnostiach.
Zameranie sa na zraniteľných v záujme ľudského rozvoja
Keď hovoril o tom, že začlenenie osôb so zdravotným postihnutím je „prioritou“ pre všetky krajiny, pápež priznal, že niektoré národy v tomto smere zápasia so zabezpečením ochrany života od detstva až po starobu. „Bolí ma,“ povedal, “keď ľudia žijú s touto kultúrou odmietania starších ľudí. Starí ľudia sú múdrosťou a sú odvrhovaní ako škaredé topánky.“

Skutočný ľudský rozvoj neexistuje bez prispenia tých najzraniteľnejších. V tomto zmysle sa všeobecná dostupnosť stáva veľkým cieľom, o ktorý sa treba usilovať, aby sa odstránili všetky fyzické, sociálne, kultúrne a náboženské bariéry, čo umožní každému využiť svoje talenty a prispieť k spoločnému dobru.

Práca ako pomazanie dôstojnosti

Začlenenie, ale aj primerané služby, ktoré neznamenajú welfarizmus, „ale spravodlivosť a rešpektovanie dôstojnosti ľudí so zdravotným postihnutím“. Pápež sa potom zastavil pri základnom bode, a to pri možnosti vybrať si svoju životnú cestu bez akýchkoľvek predsudkov, pretože „ľudská osoba nesmie byť nikdy prostriedkom, vždy cieľom!“.
Vylúčenie niekoho z možnosti pracovať je vážnou formou diskriminácie. Práca je dôstojnosť, je to pomazanie dôstojnosti. Ak im túto možnosť odopriete, vezmete im ju. To isté možno povedať o účasti na kultúrnom a športovom živote: je to urážka ľudskej dôstojnosti.

Nech nikto nezostane pozadu

Pápež pripomína, že nové technológie môžu byť výborným spojencom v oblasti inklúzie a participácie, ak sa budú využívať rozumne, aby nevytvárali ďalšie nerovnosti, a hovorí, že nemožno ignorovať núdzové humanitárne situácie spojené s klimatickými krízami a konfliktami. Zdôrazňuje, že ľudia so zdravotným postihnutím nesmú zostať bokom.
Je potrebné vybudovať systém prevencie a reakcie na núdzové situácie, ktorý zohľadní ich špecifické potreby a zabezpečí, aby nikto nebol vylúčený z ochrany a pomoci.

Nádej pre svet, ktorý bude pozorný k zraniteľným ľuďom

„Túto vašu prácu,“ zdôraznil František, “vnímam ako znamenie nádeje pre svet, ktorý príliš často zabúda na ľudí so zdravotným postihnutím alebo ich, žiaľ, posiela preč skôr, ako sa narodia. Pápež potom ukázal cestu, ako veci zmeniť, „inšpirovaný vierou a presvedčením, že každý človek je pre spoločnosť vzácnym darom“.
Svätý František z Assisi, svedok bezhraničnej lásky k tým najkrehkejším, nám pripomína, že skutočné bohatstvo sa nachádza v stretnutiach s druhými - v tejto kultúre stretnutia, ktorú treba rozvíjať - najmä s tými, ktorých má falošná kultúra bohatstva tendenciu odmietnuť.

Slovo „spolu“ je kľúčovým slovom pre budovanie sveta, „v ktorom sa plne uznáva a rešpektuje dôstojnosť každej ľudskej bytosti“.

Benedetta Capelli - Vatikán
Preložil Peter Zimen