Banská Bystrica 15. októbra (TK KBS) Mesto Banská Bystrica a Farnosť Banská Bystrica-mesto pozývajú na koncert pri príležitosti 200. výročia narodenia Jána Egryho. Hudobný portrét významného banskobystrického skladateľa a organistu sa uskutoční vo Farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie v nedeľu 20. októbra 2024 o 18:00. Na koncerte zaznie okrem iného niekoľko jeho diel v podaní sólistov, zboru a orchestra. Účinkujú: Mária Tajtáková (soprán), Annamária Kyrczová (soprán), Jozef Gráf (tenor), Martin Popovič (barytón), komorný spevácky zbor Ars Vocalis, Andrea Bošeľová (zbormajsterka), orchester Camerata Novisoliensis, Pavol Tužinský (dirigent). Vstup je voľný.
Život a pôsobenie skladateľa, organistu, regenschoriho, dirigenta, pedagóga, mestského kapelníka a organizátora hudobného života Jána Egryho, je od druhej polovice 19. storočia spojené s Banskou Bystricou. Napriek tomu, že sa narodil 12. decembra 1824 v Trstíne (okres Trnava), svoj život od roku 1849 prežil v našom meste. Hudobné štúdiá pravdepodobne absolvoval v súkromnom prostredí na Organovej škole v Prahe, v tom čase významnej hudobno-vzdelávacej inštitúcii. Z pozície človeka pohybujúceho sa v trojjazyčnom prostredí ovládal nemčinu, maďarčinu, slovenčinu a liturgickú latinčinu. Jeho bývanie je spojené s mestským areálom, Barbakanom, ktorý bol v minulosti vyhradený pre organistov a mestských trubačov. V roku 1850 sa zosobášil s Hermínou Sidóniou Terezou Petykó, v ich manželstve sa narodili 3 deti. Posledná informácia o potomkoch z tohto rodu siaha do Banskej Štiavnice.
Ján Egry zaujal v roku 1849 najskôr miesto regenschoriho a organistu vo Farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie, o desať rokov rovnakú pozíciu aj v Katedrále sv. Františka Xaverského. Na začiatku svojho pôsobenia v hlavných mestských kostoloch zaviedol zbor a orchester, zaobstarával noty, komponoval a upravoval skladby, ktoré vytvárali hudobnú zložku liturgie a pobožností. Dôležitou a významnou časťou jeho života bola i pedagogická činnosť, ktorej sa venoval popri celoživotnej službe regenschoriho a mestského kapelníka. Od roku 1849 sa spája najmä s Rímskokatolíckou ľudovou školou, v období rokov 1859 – 1863 s Kňazským seminárom sv. Karola Boromejského, v rokoch 1859 – 1884 s Katolíckym gymnáziom a s Hudobným spolkom, kde vyučoval hudbu po stránke teoretickej (hudobná teória) i praktickej (spev, hra na hudobné nástroje). S plným nasadením pracoval so žiakmi gymnázia, kde viedol mládežnícky orchester. Výstupom ich činnosti boli gymnaziálne besedy a verejné akadémie, ktoré mali podľa dobovej tlače pozitívny ohlas.
Počas svojho pôsobenia sa dokázal zorientovať a vytvoriť si vlastný názor nielen v otázkach hudobného smerovania, ale aj v národno-spoločenských otázkach v období slovenského národného obrodenia a neskoršej maďarizácie. Egryho pôsobenie je spojené so šiestimi banskobystrickými biskupmi. V priebehu rokov diecézu spravovali: Jozef Rudňanský (1844 – 1850), Štefan Moyses (1850 – 1869), Arnold Ipolyia-Stummer (1872 – 1886), Imrich Bende (1886 – 1893), Karol Rimely (1893 – 1904), Wolfgang Radnai (1904 – 1919). Skoro dvadsaťročná etapa pôsobenia biskupa Štefana Moysesa je spojená s usporiadaním pomerov v diecéze, zriadením slovenského gymnázia i učiteľskej preparandie na území mesta. Biskup Moyses ako spoluzakladateľ Matice slovenskej podporoval množstvo kultúrnych aktivít, ktoré napomáhali k rozvoju slovenského povedomia a keďže bol sám v mladosti hudobne činný, Egry v ňom mal pomerne silnú podporu.
Ako pedagóg prichádza v Kňazskom seminári sv. Karola Boromejského (sídlil v dnešnej Kapitulskej ulici) do styku s Jánom Levoslavom Bellom, ktorý prichádza do seminára ako bohoslovec a ktorý sa neskôr stáva ústrednou postavou slovenskej národnej hudby. Od roku 1856 Egry vyučoval na Rímskokatolíckej preparandii. Tu pre svojich žiakov, budúcich organistov zostavil Katolícky spevník, vydaný v roku 1865 v Brne, ktorý je prvým kancionálom katolíckych duchovných piesní v spisovnej slovenčine. Spevník sa zároveň stal jedným z prameňov, z ktorého čerpal Mikuláš Schneider-Trnavský pri zostavovaní Jednotného katolíckeho spevníka, dodnes oficiálne používaného v Katolíckej cirkvi na Slovensku.
Ján Egry bol veľmi plodný aj v kompozičnej oblasti a zanechal rozsiahlu hudobnú pozostalosť, približne 200 kompozícií, ktoré sa nachádzajú v rukopisoch z chóru Farského kostola (uložené v archíve nášho farského úradu) a v ďalších štátnych a pamäťových inštitúciách. Kompozície sú prevažne vokálno-inštrumentálne s využitím orchestra alebo komorného obsadenia nástrojov, resp. organa (omše, graduále, vešpery, ofertóriá, litánie, antifóny, hymny, duchovné piesne a iné). Osobitnú skupinu Egryho tvorby tvoria vokálne kompozície pre miešaný alebo mužský spevácky zbor a tiež inštruktážne a virtuózne klavírne skladby. Zoznam zachovalých Egryho diel bol v ostatnom čase predmetom muzikologického výskumu s cieľom oživiť jeho tvorbu nielen pre liturgické, ale aj koncertné účely.
Tretieho augusta 1899 sa uskutočnila slávnosť pri príležitosti 50. výročia Egryho pôsobenia v meste. Na svätých omšiach vo Farskom kostole a v Katedrále odzneli jeho diela, večer sa konal koncert a banket, kde mu zablahoželal vtedajší banskobystrický biskup Karol Rimely. Ján Egry zomrel 15. apríla 1908, o tri dni neskôr bol pochovaný vtedajším farárom Jánom Kohúthom. Jeho hrob sa nachádza na Rímskokatolíckom cintoríne na Námestí Štefana Moysesa, kde je pochovaný spolu s manželkou. V máji tohto roka bol Ján Egry ocenený mestom Banská Bystrica cenou „in memoriam“ za kultúrno-spoločenský prínos a celoživotné dielo v oblasti hudby.
TK KBS informoval Martin Kelemen
Zdroje: bbmesto.fara.sk/www.banskabystrica.sk
