Bratislava 14. októbra (TK KBS) V liturgickom kalendári je spomienka na sv. pápeža a mučeníka Kalixta I. Kalixtovi sa pripisuje aj postavenie prvej rímskej baziliky, zasvätenej Panne Márii (Santa Maria in Trastevere). Kalixt zomrel ako mučeník.
Sv. Kalixt sa narodil okolo roku 155 v Trastevere (časť Ríma „Zátiberie“ – za riekou Tiber). Jeho rodičia boli kresťanmi. Otec bol otrokom v Ríme u istého Karpofora, bohatého kresťana z rodiny cisára Komoda. U toho istého Karpofora potom slúžil aj Kalixt. Jeho pán mu zveril veľkú sumu peňazí a umožnil mu, aby obchodovaním na rímskych trhoch získal ešte viac. Časom mu začali peniaze zverovať aj iní kresťania, ktorí od neho očakávali, že sa mu podarí zvýšiť ich hodnotu. Bolo to akoby v malej banke. Lenže časom ho obvinili závistliví Židia z nečestných ziskov. Kalixt radšej ušiel, no Karpofor ho čoskoro našiel a za trest mu pridelil ťažkú prácu v mlyne so železnou obručou na krku a okovami na rukách. Zanedlho si však znovu získal priazeň svojho pána a ten mu znova pridelil správu svojich vecí. Nakoniec mu dokonca Karpofor udelil slobodu. Kalixt raz v sobotu potom vošiel do synagógy a žiadal prítomných dlžníkov, aby mu vrátili peniaze. Židia sa však na neho vyrútili a vliekli ho k prefektovi z obvinením, že ruší ich bohoslužby a že je kresťan. Prefekt ho dal zbičovať a odsúdil na nútené práce v baniach na ostrove Sardínia. Musel tam tvrdo pracovať. No po nejakom čase bol spolu so skupinou iných zajatcov oslobodený na zákrok Marcie, milenky cisára Kommoda. Tak sa stal Kalixt slobodným rímskym občanom. Usadil sa v meste Ancia. Po čase ho však pápež sv. Zefirín, rímsky rodák, povolal do Ríma. Chcel ho mať za svojho spolupracovníka. Vysvätil ho za diakona a zveril mu správu najrozsiahlejšieho cintorína na Via Appia, ktorý patril Cirkvi. Kalixt sa svedomito zhostil tejto úlohy. Dodnes tento cintorín nesie jeho meno – Kalixtove katakomby. Neskôr sa Kalixt stal kňazom a dostal aj iné dôležité úlohy. Bol jednou z najvplyvnejších osobností rímskeho duchovenstva.
Roku 217 zomrel pápež sv. Zefirín. Na jeho miesto zvolili práve Kalixta. V tých časoch nezúrilo žiadne prenasledovanie kresťanov. Cirkev teda mohla nažívať v pokoji. Avšak nepokoj prišiel znútra. Kňaz Hypolit, ktorý bol veľmi vzdelaný a pokladal seba za najvhodnejšieho kandidáta na pápežský stolec, sa nechal skupinou prívržencov zvoliť za pápeža. Tak sa stal prvým protipápežom v dejinách. Neprávom obviňoval pápeža Kalixta z rôznych bludov, z prílišnej miernosti voči hriešnikom. Kalixt bol rozvážny, mierny, no pritom jednoznačne hájil stanoviská Cirkvi. Bol to on, ktorý zakázal manželstvá medzi príbuznými, dovolil sobáše medzi rozdielnymi triedami ľudí (vznešení, stredná vrstva, otroci). Tým urobil veľký krok smerom k zrušeniu otroctva. Bol rozhodný aj voči Hypolitovi, ktorý neskôr uznal svoju chybu, zmieril sa s Cirkvou a nakoniec sám zomrel ako mučeník. Kalixtovi sa pripisuje aj postavenie prvej rímskej baziliky, zasvätenej Panne Márii (Santa Maria in Trastevere).
Kalixt zomrel ako mučeník 14. októbra 222 za vlády Alexandra Severa. Ten bol naklonený kresťanstvu, Cirkev neprenasledoval. Zdá sa, že ho zabili fanatickí pohania pri vzbure. Traduje sa, že ho vyhodili z okna a ukameňovali. Jeho telo hodili potom do studne. Kresťania sa ho báli preniesť kvôli vzburám až na cintorín na Appijskej ceste, ktorý kedysi Kalixt spravoval. Pochovali ho blízko miesta jeho smrti na Via Aurelia do Kalepodiovho cintorína. Neskôr tento cintorín dostal názov U sv. Kalixta. V polovici 20. storočia tam bol jeho hrob znovuobjavený.
Zdroj: Životopisy svätých
