Bratislava 10. októbra (TK KBS) Na Biskupskej synode v Ríme je po prvýkrát prešovský arcibiskup metropolita Mons. Jonáš Maxim. „Keďže som tu prvýkrát, tak sa tu prakticky iba učím, a preto počúvam, počúvam a ešte raz počúvam... Pravdaže, niekedy je to aj dosť unavujúce, ale dá sa to zvládnuť. Sú tu veľmi obohacujúce príspevky, ľudia, spôsoby, názory,“ vraví v rozhovore pre Tlačovú kanceláriu KBS.

Akým spôsobom je prítomná téma východných cirkví na synode?

Je príjemné počuť v mnohých príspevkoch o význame prítomnosti východných cirkví vo všeobecnej Cirkvi. Ich prítomnosť vo svete, a zvlášť v miestach ich materských cirkví, ale aj v diaspóre je veľmi dôležitá a je obohacujúcim svedectvom práve jednoty Cirkvi v jej rozmanitosti. Teším sa tiež, že zo strany Ríma je hlboký záujem o to, aby sa veriaci východných cirkví neasimilovali, ale naopak, aby im bolo umožnené mať ich vlastnú identitu a rozvíjať sa.

Počas synody sa kladie silný dôraz na konverziu nielen jednotlivcov, ale aj vzťahov. Ako sa to prejavuje medzi účastníkmi zhromaždenia a čo z toho budete chcieť aplikovať vo vzťahoch v rámci eparchie?

Pre mňa, nakoľko som tu ako nový a čerstvý biskup a aj po prvýkrát na tejto synode, vnímam, že vzťahy medzi biskupmi, ako aj medzi všetkými delegátmi synody sú veľmi pekné. Atmosféra je veľmi príjemná a povedal by som, že až rodinná aj napriek tomu, že tu sú rôznorodí ľudia, kardináli, biskupi, kňazi, rehoľníci a rehoľníčky, laici, muži a ženy, a to ešte z rôznych svetadielov, kultúr a okolností. Vníma sa tu rôznorodosť v jednote, a to je asi aj zázrak tejto synody.

V meditácii benediktínky Angeliniovej zaznelo pozvanie aplikovať „štýl milosrdného Samaritána“, ktorý zahŕňa pokoru a súcit. Čo je podľa vás najlepšou metódou na osvojenie si tohto postoja?

Je to samotný postoj samaritána z evanjelia, jeho pozornosť a záujem o potrebu človeka, ale aj reálna ochota pomôcť v konkrétnej situácii človeku, ktorého stretávam tu a teraz.

Úloha a autorita biskupa v synodálnej Cirkvi je jedna z tém pastorálno-teologického fóra, ktoré je otvorené aj verejnosti. Aká je teda úloha biskupa v synodálnej Cirkvi?

Biskup je ten, kto má v prvom rade počúvať, počúvať a ešte raz počúvať a v konečnom dôsledku aj počuť a následne robiť tie najsprávnejšie rozhodnutia.

Pestovať dialóg a synodalitu sú slová, ktoré sa často opakujú na synodálnom zhromaždení. Ako ich môžeme lepšie pochopiť a najmä žiť aj v našich farnostiach, diecézach či v spoločnosti?

Táto synoda je o vzájomnej komunikácii. Na komunikáciu treba aspoň dvoch. A my vieme že je to neustály proces, to znamená so svojimi sínusoidnými krivkami, hoci veľa ráz nepredvídateľnými, ale smerom dopredu. A keď do tohto procesu pozývame Krista, tak sa z tohoto procesu môže stať spoločná cesta (syn-odos) nás s Kristom. A o to práve ide aj na tejto Synode o synodalite.

Jedným z nástrojov synodálnej metodiky je hlboké počúvanie, ktoré posilňuje vzťahy a dáva priestor Svätému Duchu. Ako sa vám darí zotrvávať v tomto postoji?

Keďže som tu prvýkrát, tak sa tu prakticky iba učím, a preto počúvam, počúvam a ešte raz počúvam... Pravdaže, niekedy je to aj dosť unavujúce, ale dá sa to zvládnuť. Sú tu veľmi obohacujúce príspevky, ľudia, spôsoby, názory.

Často skloňovaná je aj pomoc perifériám a migrantom. V rámci kajúcnej vigílie prítomní kardináli prosili Boha o odpustenie aj za hriech proti migrantom. Čo potrebujeme zmeniť vo vzťahu k ľuďom, ktorí museli opustiť svoju krajinu?

Všímať si ich, zastaviť sa pri nich, podať pomocnú ruku, vžiť sa do ich kože, pretože zajtra sa to isté môže stať aj nám, veď nie sme voči tomu poistení...

Veľa sa na synode diskutuje aj o úlohe žien v Cirkvi. S akými názormi sa stretávate vo svojej pracovnej skupine v pohľade na službu žien v Cirkvi? A ako vidíte jej poslanie vy?

Aj tu sa rozpráva o tom, aká je žena dôležitá, aká je podstatná úloha ženy ako matky, manželky, Bohu zasvätenej osoby, laičky...  Zodpovedne zo životnej roly ženy potom vyplýva aj jej úloha a služba v Cirkvi. Táto služba žien v Cirkvi je dnes veľmi cenná, veď to poznáme z našich denných reálií na Slovensku. V našich chrámoch, na modlitbách, rôznych farských aktivitách a nielen tam sú prítomné ženy a za to im treba vzdať hold a patričnú úctu, za ich obetavosť, lásku, službu, jednoducho za ich srdce.

Pripravila: K. Jančšinová