Vatikán 5. októbra (VaticanNews) Prinášame predslov pápeža Františka ku knihe s názvom „Ako nás učil Ježiš. Modlitba pútnikov nádeje“, ktorá vyjde v stredu 9. októbra vo vydavateľstve Sv. Pavla (Edizioni San Paolo). V predslove, ktorý v predstihu vydal denník Avvenire, sú zhromaždené úvahy pápeža Františka o modlitbe. Niektoré z nich ešte neboli publikované.
-
Modliť som sa naučil od svojej starej mamy. Ona je tá, ktorá ma naučila modliť sa a odovzdala mi aj úctu k svätému Jozefovi. Potom mi duchovní otcovia, ktorých som mal v seminári aj v Spoločnosti Ježišovej, pomáhali napredovať v skúsenosti modlitby.
Spomedzi nich by som rád spomenul pátra Miguela Angela Fiorita, argentínskeho jezuitu, profesora filozofie, ale aj nadšenca spirituality. Jeho diela teraz vyšli aj v Taliansku. Je to veľký duchovný učiteľ, ktorý ma naučil rásť v spôsobe modlitby. Usporiadal mnoho kurzov o spiritualite. Naučil ma modliť sa ako syn, a nie hľadať sladkosti útechy: Ako dochádza k modlitbe? Ako si navyknúť na modlitbu? Čo robiť, keď v nej pociťujeme útechu alebo aj neútechu, keď nemáme chuť modliť sa? Bol pre mňa učiteľom duchovného života. Moja formácia v modlitbe v priebehu času zostala rovnaká.
Ani ako u pápeža sa u mňa nič nezmenilo: modlím sa ako vždy, v rovnakom rytme. Niekedy je to niekoľko vokálnych modlitieb, niekedy pred Najsvätejšou sviatosťou znášam aj nejakú tu suchopárnosť. Moja modlitba pokračovala s krásnymi i s menej peknými vecami. Niekedy si myslím, že sa musím modliť viac, to áno. Niet času, ale musím sa viac modliť. Vždy som teda spätý s Liturgiou hodín, nikdy ju neopúšťam: popoludní vešpery, neskôr ofícium čítaní, ráno chvály a potom svätá omša. A potom modlitba rozjímania, meditácie. Keď mám nejaký čas, snažím sa trochu porozprávať s Pánom a niečo sa ho opýtať, avšak bojím sa, že odpovie...
A potom je tu modlitba Otče náš, Ježišova modlitba. Je v nej všetko! Keď učeníci prosili Ježiša, aby ich naučil modliť sa, nezavolal katechétu, aby ich poučil o nejakej metodike modlitby, alebo nejakého špecialistu na umenie modlitby. Povedal im: „Hovorte takto: Otče náš“ (porov. Lk 11, 2). Otče náš je univerzálna modlitba, modlitba synov a dcér, modlitba dôvery, modlitba odvahy a tiež modlitba odovzdania sa. Je to veľká modlitba.
A sú tu aj modlitby k Panne Márii: aj ja mám veľkú dôveru v Pannu Máriu, vždy sa modlím ruženec. Rád ju vnímam blízko seba, pretože ona je Matka a vedie nás. Je jeden veľmi pekný príbeh, samozrejme, je to legenda, ktorá nám hovorí, ako Panna Mária všetkých zachraňuje! Je to príbeh tzv. Panny Márie od figliarov, ochrankyne zlodejov. Tí kradnú, ale keďže sa k nej modlia, potom, čo jeden z nich zomrie, Panna Mária, ktorá je pri nebeskom okne, mu naznačí, aby sa skryl. A povie mu, aby nešiel k Petrovi, ktorý ho nepustí dnu. Večer však otvorí nebeské okno a pustí ho odtiaľ dovnútra. Toto sa mi páči: Panna Mária je tá, ktorá ťa vpustí cez okno. Je to takmer pašovanie dnu. Ako v Káne Galilejskej. Pán nemal slobodu povedať nie. Takto to má so svojím Synom. Ona je taká: prosebná všemohúcnosť.
Aj vďaka tejto dôvere na konci svojich verejných prejavov vždy prosím o modlitbu. V tejto službe Cirkvi potrebujem, aby ma spoločenstvo podporovalo. Ak ťa Cirkev nepodporí modlitbou, skončil si. Spoločenstvo musí podporovať svojho biskupa a biskup sa musí modliť za spoločenstvo.
Modlitba otvára srdce Pánovi, a keď Duch vstúpi, zmení vo vnútri tvoj život. Preto sa treba modliť, otvoriť srdce a nechať priestor Duchu. Modlíme sa k Ježišovi, k Otcovi, k Panne Márii, ale nie často sa v modlitbe obraciame na Ducha Svätého. Ale je to práve Duch Svätý, ktorý mení naše srdce, vstupuje do nášho srdca a mení ho. Otec nás nepomazáva, Syn nás nepomazáva. Je to Duch, ktorý nás pomazáva svojou prítomnosťou, a práve pomazanie Duchom Svätým mi umožňuje dobre pochopiť skutočnosť Cirkvi a Božie tajomstvo.
Pápež František
Preklad: Zuzana Klimanová
