Vatikán 30. septembra (TK KBS) V nedeľu ráno počas svätej omše na štadióne kráľa Baudouina v Bruseli pápež František povýšil na oltár Annu od Ježiša, rehoľníčku, ktorá žila v 17. storočí.
Bola blízkou spolupracovníčkou svätej Terézie od Ježiša, ktorej pomáhala reformovať karmelitánsky rád, a zhromažďovala jej spisy. Tiež sa poznala so svätým Jánom od Kríža, ktorý jej venoval jedno zo svojich najslávnejších diel. Tieto životopisné poznámky stačia na pochopenie významu postavy Anny od Ježiša (rodenej Anny de Lobera y Torres), ktorú pápež František vyhlásil za blahoslavenú v nedeľu 29. septembra počas svätej omše na štadióne „Kráľa Baudouina“ v Bruseli. V hlavnom meste Belgicka zomrela 4. marca 1621 vo veku 76 rokov a je tam dodnes pochovaná.
Narodila sa 25. novembra 1545 v Medina del Campo v Španielsku. V roku 1570 vstúpila do rádu bosých karmelitánok v kláštore San José v Ávile, kde prežila rok noviciátu pod vedením svätej Terézie od Ježiša. Po troch mesiacoch sa spolu s ňou presťahovala do novozaloženej komunity v Salamance. V roku 1570 sa stretla so svätým Jánom od Kríža, ktorý jej venoval komentár k „Duchovnej piesni“.
Dňa 22. októbra 1571 Anna zložila rehoľnú profesiu a bola poverená formáciou noviciek. V roku 1575 bola menovaná predstavenou novej komunity v Beas de Segura v Andalúzii. V roku 1582 jej svätá Terézia zverila založenie kláštora v Granade, a o štyri roky neskôr založila ďalší kláštor v Madride, kde sa stretla s prvými problémami pri obrane sporných konštitúcií z Alcalá (1581). V tejto polemickej atmosfére sa Anna obrátila na pápeža Sixta V., ktorý schválil tereziánske Konštitúcie. Nasledovali však ďalšie komplikácie, a pretože toto odvolanie k Svätej stolici bolo považované za nerozvážne, bola Anna potrestaná trojročným trestom, ktorý prijala s hrdinskou pokorou a poslušnosťou.
Po uplynutí času pokánia bola v roku 1594 preložená do Salamanky, kde bola zvolená za predstavenú. V roku 1604, pod vedením Petra Bérulleho, sa spolu s blahoslavenou Annou od svätého Bartolomeja a ďalšími štyrmi rehoľníčkami vydala do Francúzska, kde založila kláštory v Paríži (1604), Pontoise a Dijone (1605). Isté nezhody s Bérullom, ktorý ako keby vtlačil francúzskemu karmelitánskemu rádu podobu, ktorá nezodpovedala ideálu svätej Terézie, a túžba byť vedená bosými karmelitánkami, viedli Annu k prijatiu pozvania belgických arcivojvodov, aby sa presťahovala do Flámska, kde založila kláštory v Bruseli, Louvain a Mons (1607).
Už v šestnástich rokoch sľúbila, že „vstúpi do najprísnejšieho spoločenstva, aké existuje, a bude neustále hľadať Božiu vôľu“. Jej duchovný vodca ju zoznámil so svätou Teréziou z Avily, s ktorou úzko spolupracovala a jej spisy zhromažďovala. Počas života, najmä v ťažkostiach, sa Anna nikdy nesťažovala. Naopak, bola vždy oporou a útechou pre ostatných. Cítila utrpenie druhých viac ako svoje vlastné a mala dar útechy, rozlišovania a rady. Ako hlboko kontemplatívna duša dokázala svoju intenzívnu vieru a mimoriadnu lásku k Pánu Ježišovi pretaviť do skutkov. Po štrnástich rokoch správy kláštora v Bruseli, počas ktorých prežila veľké vnútorné aj fyzické utrpenie, zomrela 4. marca 1621 v povesti veľkej svätosti, sprevádzanej milosťami a zázrakmi. To viedlo k tomu, že v rokoch 1635 – 1636 boli v Malines-Bruseli, Antverpách, Tournai, Cambrai a Douai (Arras) založené procesy, ktoré boli v auguste 1636 odoslané do Ríma, ale podľa pravidiel Urbana VIII. zostali uzavreté až do roku 1680.
Kauza bola predložená v Ríme 2. mája 1878. Medzi týmto rokom a rokom 1898 prebehli apoštolské procesy a ďalšie procedúry, čím sa kauza uzavrela. Dňa 17. mája 1904 bolo udelené „Decretum super validitate processuum“ a následne sa začalo s prípravou „Positio super Virtutibus“, ktoré bolo vytlačené v roku 1905, no pre rôzne okolnosti mimo kauzy nebolo projednávané až do roku 2014. Pápež František uznal jej hrdinské cnosti 28. novembra 2019 a 14. decembra 2013 schválil zázrak, čím umožnil beatifikáciu. Liturgický sviatok sa slávi 25. novembra.
Zdroj: VaticanNews – česká redakcia/Marco Chiesa, generálny postulátor rádu bosých karmelitánov
