Bratislava 30. septembra (TK KBS) Pápež František si praje, aby Synoda o synodalite nebola len udalosťou, ale aby sa stala štýlom života Cirkvi. Pred odchodom na druhé zasadnutie 16. riadneho generálneho zhromaždenia biskupskej synody, ktoré sa uskutoční od 2. do 27. októbra v Ríme, to povedal košický pomocný biskup Mons. Marek Forgáč. „Ja osobne si to veľmi prajem a rád k tomu prispejem aj svojím postojom,“ uviedol v rozhovore, ktorý poskytol Tlačovej kancelárii KBS.

V októbri sa zúčastníte na druhom zasadaní celosvetovej synody o synodalite ako zástupca KBS.  Aké sú vaše očakávania?

Minulý rok som na synodu odchádzal s veľkým rešpektom. Nevedel som, čo ma čaká. Nakoniec to bola mimoriadne silná a obohacujúca skúsenosť. Tohto roku odchádzam s určitým poznaním a verím, že skúsenosť univerzálnosti Cirkvi sa ešte znásobí.

Čo je podľa vás najdôležitejšie pri synodálnej obnove Cirkvi?

Počúvať. Sme zvyknutí veľa hovoriť, ale potrebujeme sa počúvať. Počúvať druhých, počúvať iných biskupov, kňazov, laikov, ženy angažované v Cirkvi, trpiacich, zranených, hľadajúcich. Aby sme mohli niečo vysloviť, najprv potrebujeme počúvať.

Synodalita znamená spoločná cesta, čo si vyžaduje ochotu viesť dialóg v Duchu najprv v Cirkvi a súčasne sa otvárať celej ľudskej rodine. Je to postupný proces... Čo nám môže pomôcť pri prekonávaní rôznych obáv?

Viackrát som sa stretol s určitými obavami v súvislosti so synodálnym procesom. Zdá sa mi, že často je to naša pohodlnosť a neschopnosť zrieknuť sa komfortu prameniaceho zo spokojnosti so zabehanými šablónami. Je to však ochota vykročiť zo svojho komfortu, ktorá nás privádza ku kráse veľkonočného rána, kde stretáme vzkrieseného Krista.

Poznáte už témy, ktorým sa budete na synodálnom zasadnutí venovať. Na čo by ste chceli zvlášť upozorniť?

Generálny sekretariát synody už vydal dokument Instrumentum laboris, ktorý je základným textom pre druhú fázu Synody o synodalite. Je verejne dostupný. Mňa osobne veľmi zaujala časť, ktorá hovorí o jednote v rôznosti.

Synodálna cesta  je cesta duchovného rozlišovania. Čo je pri osobnom a komunitnom rozlišovaní dôležité?

Rozlišovanie alebo dialóg s tým spojený nie je len nejakou psychologickou metódou, hoci tieto odborné techniky nám veľmi pomáhajú. Minuloročná skúsenosť na Synode v Ríme ma potešila tým, ako sa aplikovali moderné spôsoby komunikácie, ale zároveň ma ešte viac utvrdila v tom, aká je dôležitá modlitba, Božie Slovo a slávenie Eucharistie. Nesmieme redukovať naše rozhodovanie len na svetské spôsoby, ale hlavne máme hľadať osobné stretnutie s Kristom.

Ako dnes reagujú kňazi na Slovensku na synodu o synodalite?

Je to rôzne. Máme takých, ktorí sú veľmi zanietení, ale aj takých, ktorí veľmi netušia, čo sa teraz v Cirkvi deje. Od kňazov veľa záleží, nakoľko sa myšlienka pápeža Františka ujme v Cirkvi. Veľmi ma potešilo, keď mi jeden seminarista povedal, že sa pravidelne modlí za požehnanie synodálneho procesu.

Pápež František hovorí, že Cirkev potrebuje obrátenie? V čom podľa vás spočíva?

Obrátenie podľa pápeža Františka je v tom, že nie my sme tí stojací na vrchole a k nám majú prichádzať ľudia, ale my sme tí, ktorí schádzame „dole“ a s pokorou ohlasujeme evanjelium aj v tých nekomfortných sférach ľudskej spoločnosti. To je opak klerikalizmu.

So synodalitou sa spája aj pripravenosť Cirkvi duchovne sprevádzať ľudí. Je toto pozvanie určené iba kňazom, alebo sa očakáva aj od laikov?

Počas celého procesu Synody o synodalite intenzívne zaznieva hlas o dôležitosti služby laikov. Duchovný potenciál prítomný v našich laikoch je „spiaci lev“, ktorého potrebujeme zobúdzať. Mám radosť z toho, že Synoda to zdôrazňuje.

Život Cirkvi definuje spoločenstvo v tom najhlbšom slova zmysle, a teda vzťahy na obraz Najsvätejšej Trojice. Ako možno dosahovať takúto úroveň vzťahov v rodinách a spoločenstvách?

Je to ideál, ktorému sa chceme približovať. Vzťahy sú nádherné, pretože sú obrazom života Svätej Trojice. Zároveň v rámci našej ľudskej krehkosti vieme, že vo vzťahoch si aj ubližujeme a zraňujeme sa. Tieto zranenia by nás však nemali demotivovať natoľko, aby sme prestali túžiť uskutočňovať tento vznešený ideál.

Aký synodálny dokument bude výstupom po druhom zasadaní Synody o synodalite?

Predpokladám, že v závere schválime výstupný dokument podobne, ako to bolo minulého roku. Ten bude zverejnený a bude podnetom pre pápeža Františka, aby následne vydal svoje stanovisko.

Myslíte si, že synodálny proces bude pokračovať ako stály proces v Cirkvi i na Slovensku, aj keď sa samotná synoda o synodalite skončí?

Je to prianie pápeža Františka, aby Synoda o synodalite nebola len udalosťou, ale aby sa stala štýlom života Cirkvi. Ja osobne si to veľmi prajem a rád k tomu prispejem aj svojím postojom.

Pripravila: K. Jančšinová