Bratislava/Prešov 28. septembra (TK KBS) Synoda je časom modlitby, „nie kongresom“, ale „cirkevným zhromaždením, ktoré sa modlí“, časom načúvania Božiemu slovu a Duchu, a tiež príležitosťou prosiť Boha o odpustenie za hriechy Cirkvi. Takto sa vyjadril generálny sekretár synody kardinál Mario Grech o druhom zasadaní 16. riadneho generálneho zhromaždenia biskupskej synody, ktoré sa uskutoční od 2. do 27. októbra v Ríme na tému „Za synodálnu Cirkev: spoločenstvo, spoluúčasť a misia“.
Medzi 368 účastníkmi, z ktorých je 272 biskupov a 96 nebiskupov, budú aj prešovský arcibiskup metropolita Mons. Jonáš Maxim a košický pomocný biskup Mons. Marek Forgáč. Tlačová kancelária KBS hovorí s vladykom Jonášom Maximom.
– Blíži sa októbrové druhé zasadanie synody o synodalite vo Vatikáne, na ktorom sa zúčastníte po prvý raz ako arcibiskup metropolita a zároveň predstaviteľ Rady hierarchov. Aké sú Vaše očakávania?
Keďže sa na takomto zasadnutí synody zúčastním po prvý raz, bude to pre mňa objavovaním niečoho nového. Očakávam, že sa budeme rozprávať. V pracovnom dokumente sa spomína, že rozhovor to nie je len dialóg, ale že je to aj príležitosť načúvať Svätému Duchu a podeliť sa o dary, ktoré sme dostali.
– Ako ste sa Vy osobne pripravovali na toto svetové stretnutie?
Vatikán zverejnil pracovný dokument pre synodu o synodalite. Je pokračovaním celého synodálneho procesu, ktorý sa začal v roku 2021, a predkladá návrhy pre Cirkev. Otázky Instrumentum laboris sú dôležité pre súčasnú etapu synodálnej cesty: ekleziológia, spoluzodpovednosť, misia Cirkvi, spoločná cesta s inými cirkvami a kresťanskými spoločenstvami. Príprava na toto stretnutie bola časom zamyslení nad súhrnou správou, ale aj prípravou na ďalšiu diskusiu – rozhovor v Duchu, ku ktorej pozýva spomínaný dokument.
– Ako má synodálna obnova otvoriť Cirkev pre misiu v tejto postmodernej dobe?
V Instrumentum laboris sa píše, že synodálnosť nie je sama osebe cieľom, ale prostriedkom. A všetko v Cirkvi je a musí byť podriadené misii. Túžba obrátiť svet vyžaduje najprv priblížiť sa k tomu svetu. Tu sa predpokladá osobná zaangažovanosť k potrebám ľudí a pozitívny prístup voči svetu. To pramení zo samotnej povahy a poslania Cirkvi, z jej služby. Dokument nás povzbudzuje, aby sme prekonali doterajšie videnie a prekročili obraz súčasných vzťahov medzi cirkevnými štruktúrami (farnosť, diecéza alebo eparchia, cirkevná provincia, všeobecná Cirkev).
– Žijeme v časoch zmien, polarizácie a konfliktov na našej lokálnej, a o to viac globálnej úrovni. Niekedy sa môže zdať, že Cirkev sa dnešnému človeku vzďaľuje. Pápež hovorí o „vychádzajúcej Cirkvi“. Čo to znamená?
Pápež František, len niekoľko mesiacov po svojom zvolení zverejnil apoštolskú exhortáciu Evangelium gaudium. V nej naznačuje cesty, ktorými sa má Cirkev uberať. V spomenutom dokumente sa nachádza výraz „vychádzajúca Cirkev“, čiže Cirkev misionárska, zodpovedná za evanjelizáciu, Cirkev ktorá prináša silu evanjelia, ale aj jeho krásu pre každého človeka. Aby to Cirkev mohla uskutočniť, potrebuje nový jazyk.
– Svätý Otec opakuje, že synodalita si vyžaduje naše vnútorné obrátenie. Vystríha pred klerikalizmom a autoreferenčnosťou v Cirkvi. Ako vnímate tieto jeho slová?
Vnímam to tak, že všetci svoju službu máme prispôsobiť požiadavkám misijnej synodálnej cirkvi. To znamená oslobodiť ju od vecí, ktoré ju robia ťaživejšou, a nanovo objaviť jej podstatu: ohlasovanie Slova a zhromažďovanie spoločenstva pri lámaní chleba. Ďalej, ako sa o tom píše v pracovnom dokumente, je potrebné naučiť sa a praktizovať umenie komunitného rozlišovania pomocou metódy „rozhovoru v Duchu“, ako aj zdieľania a bratstva medzi sebou a svojimi biskupmi.
– Synodálna reforma nespochybňuje autoritu biskupov, ale pozýva k zodpovednosti všetkých veriacich. Ako prebieha vo východnej cirkvi snaha o rozlišovanie, ktoré má predchádzať každému rozhodnutiu? Majú na isté rozhodnutia dosah aj laici?
Princíp synodality je východným cirkvám blízky. V roku 2008 sa Gréckokatolícka cirkev sui iuris na Slovensku stala metropolitnou cirkvou, tak sa tento princíp synodality dostal do popredia a prejavuje sa zvlášť na zasadaniach Rady hierarchov. Boží ľud je povolaný k svedectvu života viery, preto v každej dobe sa má deliť o kvas, soľ či svetlo evanjelia. Dnes je v Cirkvi potrebné väčšie alebo viditeľnejšie zapojenie laikov a ich zodpovednosť. Cirkev nie je cirkvou duchovných, ale cirkvou pokrstených. Všetci sme Bohom povolaní hlásať evanjelium a formovať Cirkev.
– V rámci synodálneho procesu často zaznieva aj téma „kreatívnej vernosti“. Ako môže dnešný kresťan zostať verný viere a tradícii a zároveň byť odvážne tvorivý a otvorený?
Synodálnosť vytvára priestor otvorenosti Svätému Duchu a v ňom aj priestor na celú rozmanitosť, ktorá je v Cirkvi. Cirkev a v istom zmysle aj svet sa nachádzajú v zlomovom bode alebo v kríze. Pápež František v jednom svojom liste píše: „Je čas laikov, ale zdá sa, že hodiny sa zastavili.“ Ísť týmto smerom je ťažké a riskantné. Dokážu to tí, ktorí budú v Duchu slobodne a úprimne kráčať synodálnou cestou, a pochopia synodálny jazyk, ktorý sa rodí zo Svätého Ducha, a nie zo samotného človeka. Vyžaduje si to čas, trpezlivosť, formáciu a dôverovať Bohu a jeho darom.
– Už pápež Ján Pavol II. v apoštolskom liste Novo millenio inneunte povedal, že „kresťanstvo tretieho tisícročia bude musieť čoraz lepšie zodpovedať požiadavke inkulturácie“ (č. 40). Nevyhnutnosť „inkultáracie evanjelia a evanjelizácie kultúry“ zaznieva aj počas jeho najdlhšej cesty v Ázii. Čo pre naše prostredie znamenajú tieto slová?
Pápež František povedal, že kresťanstvo v Ázií sa zrodilo prostredníctvom európskych misionárov. Aj my sme dedičmi misie sv. Cyrila a Metoda. To svedčí o univerzálnom poslaní a schopností kresťanstva harmonizovať s najrozmanitejšími kultúrami, ktoré po stretnutí s evanjeliom nachádzajú novú cestu. Podobne ako oni aj my sme prešli v minulosti bolestnými etapami. Po zmenách v našej vlasti sme sa otvorili pre to, čo nám bolo upierané. Nastalo obdobie mieru a slobody. Ďakujme Bohu, že nám k tomu dopomohlo aj naše zakorenenie vo viere, ako povedal svätý Ján Pavol II. Nech viera, ktorá náš národ osvecovala a posilňovala v minulosti, inšpiruje aj našu budúcnosť.
– Aké výstupy môžu veriaci na Slovensku očakávať po ukončení tejto záverečnej fázy synody?
Synoda len iniciuje určité procesy a netreba si myslieť, že sa všetky skončia jesenným zasadaním synody. Cirkev sa bude vyvíjať synodálnym spôsobom, Boží ľud bude prechádzať dejinami synodálnym spôsobom. Tak sa bude uskutočňovať v praxi téma synody ako byť misijnou Cirkvou v pohybe. Táto cesta sa nesmie urýchliť.
Pripravila K. Jančišinová
