Bratislava 23. septembra (TK KBS) V pondelok 23. septembra si pripomíname pamiatku svätého Pia z Pietrelciny (1887 – 1968), ktorému sa hovorí „otec Pio“. Bol už od detstva oddaný Kristovi a na znamení svojej oddanosti Bohu získal stigmy.
Francesco (krstné meno otca Pia) sa narodil 25. mája 1887 v Pietrelcine v talianskej Kampánii. V piatich rokoch mal prvé videnie – Kristus sa mu zjavil ako Najsvätejšie Srdce Ježišovo. Pán k nemu pristúpil a nežne položil ruku na hlavu malého Francesca, ktorý mu sľúbil, že bude jeho služobníkom po vzore svätého Františka z Assisi, po ktorom dostal pri krste meno. Od tej chvíle mal budúci rehoľník pestovať veľmi blízky vzťah s Ježišom a jeho Matkou, Pannou Máriou, v každodennej modlitbe a pri neustálych návštevách miestneho kostola. Matka Božia sa mu tiež zjavovala v rôznych obdobiach jeho života. V pätnástich rokoch sa Francesco dostavil do františkánskeho kláštora v Morcone s úmyslom stať sa rehoľníkom. Tam ho bratia prijali s láskou a pozornosťou a práve tu ho čakali intenzívne roky formácie, poznačené videniami Krista a jeho Matky, v ktorých mu bolo zjavené, že v budúcnosti bude musieť zvádzať ťažké boje s diablom – boje, z ktorých vďaka Božej milosti vyjde ako víťaz.
Dňa 10. augusta 1910 bol Francesco vysvätený za kňaza a prijal rehoľné meno „Pio“. Krátko potom ochorel horúčkami a silnými bolesťami, čo prinútilo jeho nadriadených v Morcone, aby ho poslali kvôli prívetivejšej klíme na zotavenie do Pietrelciny. V roku 1916 bol Pio preložený do kláštora v San Giovanni Rotondo. Keď provinciál videl, že sa jeho zdravotný stav výrazne zlepšil, rozhodol sa ho natrvalo prijať v tomto kláštore. Na znamenie svojej oddanosti Bohu získal otec Pio stigmy. Podrobné informácie o tom, ako k tejto udalosti došlo, zveril otec Pio svojmu duchovnému vodcovi. „Bolo ráno 20. septembra 1918. Bol som na chóre a odriekaval ďakovnú modlitbu pri svätej omši... Zjavil sa mi Kristus, celý skrvavený. Z jeho zraneného tela vychádzali lúče svetla, ktoré vyzerali skôr ako šípy, ktoré mi poranili nohy, ruky a bok.“ „Keď som prišiel k sebe, zistil som, že ležím na zemi a som zranený. Ruky, nohy a bok mi krvácali a boleli ma, až som stratil všetku silu vstať. Cítil som, že umieram, a bol by som zomrel, keby Pán neprišiel a nepodržal moje srdce, ktoré mi búšilo v hrudi. Po štyroch som sa doplazil do cely. Ľahol som si a modlil sa, znova som sa pozrel na svoje rany a plakal a vznášal som Bohu ďakovné chválospevy,“ pokračoval Pio.
Tieto krátke časti príbehu sú viac ako pôsobivé. To, že niesol Kristove rany a trpel podobne ako Kristus, ho však neviedlo k okázalosti, ako to niekedy býva pri falošných svedectvách stigmatizovaných. Naopak, urobili z otca Pia jedinečnú osobnosť. Svätosť, ktorú stelesňoval, nespočívala v márnotratnosti, rovnako ako tomu bolo v prípade svätého Františka z Assisi, prvého svätca, ktorý stigmy dostal. V srdci pokorného kňaza nebolo miesto pre pýchu celebrít alebo slávu, a to napriek šialenstvu, ktoré zázrak vyvolal. Svätý Ján Pavol II. sa otvorene vyjadril, že k otcovi Piovi chová zvláštny obdiv. Existuje mnoho svedectiev, ktoré poukazujú na skutočnosť, že to bol práve tento františkánsky mních, kto kedysi vypočul spoveď otca Karola Wojtylu a predpovedal mu vo sviatosti, že sa raz stane pápežom. Podľa listu, ktorý Ján Pavol II. poslal bratom zo San Giovanni Rotondo asi tri roky pred svojou smrťou, Wojtyla vyznal, že sa s otcom Piom stretol ešte ako mladý kňaz a šiel sa k nemu vyspovedať. Obsah listu bol v súlade s pápežovým prianím zverejnený až po jeho smrti v roku 2005. Svätý Ján Pavol II. v ňom otca Pia označil za „veľkorysého rozdávača Božej milosti, ktorý bol vždy k dispozícii všetkým“. Okrem toho ho popísal ako človeka plného vnímavosti a duchovnej múdrosti, najmä pri udeľovaní sviatosti pokánia.
Otec Pio zomrel 23. septembra 1968 po niekoľkohodinovej agónii, počas ktorej slabým hlasom opakoval „Ježišu, Mária“. Pri slávnosti jeho kanonizácie 16. júna 2002 svätý Ján Pavol II. dôrazne povedal: „Modlitba a láska, to je jasná syntéza učenia otca Pia, ktorá sa dnes ponúka všetkým“.
Zdroj: Cirkev.cz/Aciprensa
