Bratislava 20. septembra (TK KBS) V liturgickom kalendári si dnes pripomíname svätých kórejských mučeníkov – Andreja Kima Taegona, kňaza, Pavla Chonga Hasanga a spoločníkov.
Prvý známy kresťan, ktorý vkročil na územie Kórey bol japonský vojak – veliteľ Konishi Yukinaga. Bolo to počas japonskej invázie do Kórey koncom 16. storočia. Keď sa vracal späť do vlasti, zobral so sebou kórejské dievča, neskôr známe pod menom Júlia Ota, ktorá bola pokrstená. Stala sa tak jednou z prvých kórejských kresťanov. V roku 1593 navštívil Konishiho v Kórei otec Juraj de Cespedes, jezuita, japonský misionár. Na kórejskom území však mohol pôsobiť len medzi japonskými vysťahovalcami, nie medzi Kórejcami. O desať rokov neskôr, začiatkom 17. storočia, Yi Gwane-jeong, kórejský diplomat, doniesol zo svojej návštevy Pekingu okrem iného aj atlas sveta a niekoľko teologických kníh, ktoré napísal Matteo Ricci, taliansky jezuita a misionár pôsobiaci v Číne. Yi Gwane-jeong začal šíriť myšlienky, ktoré sa nachádzali v spisoch. To možno považovať za prvé semienka viery v Kórei. Mnoho akademických debát sa viedlo na túto tému. Učenec Yi Su-gwang a vládny minister Yu Mong-in napísali kritické komentáre k Ricciho dielam. Kvôli tomu sa ďalšie dve storočia viera udomácňovala len váhavo a neisto. Až vďaka konfuciánskemu reformnému hnutiu Silhak, ktoré vzniklo koncom 17. storočia, sa začali myšlienky kresťanstva viac udomácňovať. V roku 1784 bola založená prvá modlitebňa. Zaslúžil sa o to Yi Sung-Hun, diplomat, ktorý bol pokrstený v Pekingu. O dva roky neskôr sa začal snažiť o akúsi laickú hierarchiu, laických kňazov. Pekinský biskup informoval o týchto veciach Svätú Stolicu. Hoci v roku 1789 Vatikán vyhlásil, že táto snaha nie je v súlade s cirkevným právom, predsa sa dá povedať, že kresťanstvo prišlo do Kórey vďaka laikom a práve v tých rokoch začalo úspešne rásť. Čoskoro prišiel medzi nich prvý kňaz Chu-mun-mo.
Žiaľ, boli aj prenasledovania. Hneď v roku 1785 sa začalo prvé. V roku 1801 usmrtili kňaza. V roku 1802 kórejský kráľ vydal nariadenie, podľa ktorého mali vyhubiť kresťanov a zničiť toto „bláznovstvo“. Veriaci prosili pekinského biskupa a pápeža, aby im poslali kňaza. No vzhľadom na podmienky sa to podarilo až v roku 1836, keď boli na územie Kórey vyslaní biskup a dvaja kňazi z francúzskej misie. Prišli tajne. O dva roky ich však chytili a usmrtili. Druhýkrát sa o čosi neskôr o podobnú vec úspešne pokúsil Andrej Kim Taegon. Do Kórey znova prišiel aj biskup aj kňaz. Odvtedy sa už nestalo, že by v kórejskej cirkvi nebola prítomná cirkevná hierarchia, hoci v roku 1866 sa prenasledovanie ešte pritvrdilo. V roku 1882 však dostali všetci kresťania slobodu. Počas prenasledovania kresťanov v Kórei zomrelo viac ako desaťtisíc kresťanov. 103 z nich bolo blahorečených vo dvoch skupinách – v roku 1925 a 1968. V roku 1984 všetkých 103 mučeníkov vyhlásil pápež Ján Pavol II. za svätých. Bolo to počas jeho návštevy v hlavnom meste Južnej Kórey Soul. Z nich desať je cudzincov, ostatní sú Kórejci – traja biskupi, sedem kňazov, veriaci laici a katechéti. Zomreli v rokoch 1839, 1846 a 1866.
Zdroj: Životopisy svätých
