Singapur 13. septembra (VaticanNews) Počas medzináboženského stretnutia s mladými ľuďmi - posledného bodu pápežskej cesty - Svätý Otec povzbudil mladých ľudí k dialógu, konštruktívnej kritike a bratstvu medzi ľuďmi rôznych náboženstiev.

Príhovor Svätého Otca
Medzináboženské stretnutie s mladými ľuďmi, Katolícke gymnázium, 13. septembra

Ďakujem. Ďakujem za vaše slová.

Tri slová, ktoré ste mi povedali, ma zasiahli. „Kritika zo salónikov“, „zóna pohodlia“ a „technológie“, ktoré je síce nutné používať, ale je tu aj ako riziko ich používania. Toto je prejav, ktorý som si pripravil, ale teraz poďme... [spontánne]. 

Mládež je odvážna a mládež rada kráča k pravde. Vydáva sa na cestu a je kreatívna. A mládež si musí dávať pozor, aby neupadla do toho, čo ste povedali, do „salónnej kritiky“, sú to prázdne slová. Mladý človek musí byť kritický. Mladý človek, ktorý nekritizuje, to je nie dobre! Ale musí byť konštruktívny v kritike, pretože existuje deštruktívna kritika, ktorá veľa kritizuje, ale nevytvára novú cestu. Pýtam sa všetkých mladých, každého jedného: „Si kritický? Máš odvahu kritizovať a tiež odvahu nechať iných, aby vás kritizovali?“ A pretože ak kritizuješ ty, tak aj iný kritizuje teba. A to je úprimný dialóg medzi mladými ľuďmi.

Vy, mladí, musíte mať odvahu tvoriť, napredovať a vystupovať z „komfortných“ zón, mladý človek, ktorý sa rozhodol vždy žiť svoj život „komfortným“ spôsobom, je mladý človek, ktorý priberá! Ale netučnie mu brucho, ale jeho myseľ! Preto mladým ľuďom hovorím: „Riskujte, choďte von! Nebojte sa!“. Strach je postojom diktátora a ten ochromuje. Je pravda, že mladí ľudia robia chyby, často, a bolo by pekné, keby sa zamyslel každý z vás mladých: „Koľkokrát som urobil chybu? Urobil som chybu, pretože som začal kráčať a na tejto ceste som zlyhal“. A to je normálne, dôležité je uvedomiť si, že som urobil chyby.

Položím otázku, uvidíme, kto mi z vás odpovie. Čo je horšie? Urobiť chybu, pretože som sa vydal na prechádzku, alebo neurobiť chybu, pretože som zostal zavretý doma? Všetci, to druhé! Mladý človek, ktorý neriskuje, ktorý sa bojí robiť chyby, je starý človek! Rozumiete? Hovorili ste o médiách, dnes je k dispozícii veľa zručností, sú mnohé možnosti používania médií, mobilného telefónu, televízie. Pýtam sa vás: je dobré používať médiá, alebo to nie je dobré? Ale zamyslime sa, mladý človek, ktorý nepoužíva médiá, aký je to mladý človek? Uzavretý. Aký je mladý človek, ktorý žije úplne zotročený médiami? Je to stratený mladý človek. Všetci mladí ľudia musia používať médiá, ale používať ich tak, aby nám pomáhali napredovať, nie aby nás zotročovali. Rozumiete? Súhlasíte alebo nesúhlasíte?

Jedna z vecí, ktorá na mňa najviac zapôsobila na vás mladých, na vás tu prítomných, je schopnosť medzináboženského dialógu. A to je veľmi dôležité, pretože ak sa začnete hádať: „Moje náboženstvo je dôležitejšie ako tvoje...“ „Moje je pravdivé, tvoje nie je pravdivé...“, kam to vedie? Kam? Nech niekto odpovie, kam? [Niekto povedal: „Zničenie“]. Je to tak. Náboženstvá sú cestou, ako hľadať Boha, sú – prirovnal by som ich - k rôznym jazykom, k rôznym nárečiam. Ale Boh je Boh pre každého. A keďže Boh je Bohom všetkých, všetci sme Božími deťmi. „Ale môj Boh je dôležitejší ako tvoj!“ Je to pravda? Je len jeden Boh a my sme rôzni ako nárečia, cesty, jazyky, všetci sa chcú dostať k Bohu. Niektorí sú sikhovia, niektorí moslimovia, niektorí hinduisti, iní kresťania, ale sú ako rôznymi cestami. Rozumiete? Medzináboženský dialóg si medzi mladými vyžaduje odvahu. Pretože mladosť je vek odvahy, ale môžete mať tú odvahu robiť veci, ktoré vám napríklad nepomôžu. Ale môžete mať odvahu pokračovať v dialógu.

Jednou z vecí, ktoré veľmi pomáhajú, je rešpekt a dialóg. Niečo vám poviem. Neviem, či sa to deje tu, v tomto meste, ale v iných mestách sa to deje. Medzi mladými ľuďmi existuje nepekná vec: šikanovanie. Pýtam sa vás: kto je najodvážnejší, kto mi povie, čo si myslí o šikanovaní? [Niektorí mladí ľudia odpovedajú] Páčilo sa mi to, každý dal definíciu s iným aspektom šikanovania. Ale vždy, či už ide o slovné šikanovanie alebo fyzické šikanovanie, vždy je to agresia. Vždy. A myslím si, že v školách alebo v mládežníckych či detských skupinách sa šikanovanie robí s tými, ktorí sú slabší. Napríklad s postihnutým chlapcom alebo dievčaťom. A tu sme videli tento krásny tanec s postihnutými deťmi! Každý má svoje schopnosti a postihnutie. Máme všetci svoje schopnosti? Pýtam sa. [odpoveď: „Áno“] A či máme všetci nejaké postihnutie? [odpoveď: „Áno“] Dokonca aj pápež? Áno? Všetci, všetci! A tak ako máme vlastné znevýhodnenia, musíme rešpektovať aj znevýhodnenia iných. Súhlasíte? A to je dôležité, prečo to hovorím? Pretože prekonávanie týchto vecí pomáha tomu, čo robíte, medzináboženskému dialógu. Pretože medzináboženský dialóg je postavený na rešpekte voči druhým. A to je veľmi dôležité.

Máte nejaké otázky? Nie? Chcem vám poďakovať a zopakovať to, čo nám povedal Raaj: urobte všetko pre to, aby ste si zachovali odvážny postoj a podporovali priestor, do ktorého môžu mladí ľudia vstúpiť a viesť dialóg. Pretože váš dialóg je dialógom, ktorý vytvára cestu, vytvára spôsob. A ak budete viesť dialóg ako mladí ľudia, budete viesť viac dialógov ako dospelí, ako občania, ako politici. A rád by som vám povedal niečo z histórie: každá diktatúra v dejinách ako prvé, čo urobí, je, že preruší dialóg.

Ďakujem vám za tieto otázky a som rád, že sa stretávam s mladými ľuďmi, že sa stretávam s týmito odvážnymi, takmer bez hanby, sú dobrí! Prajem vám všetkým, mladí ľudia, prajem vám, aby ste išli dopredu s ilúziou a nevracali sa späť... Riskujte! Naopak, brucho rastie! Boh vám žehnaj a modlite sa za mňa, ja za vás.

A teraz v tichu urobme jednu vec, modlime sa jeden za druhého, v tichu.

Nech nás Boh všetkých požehná. A keď prejde istý čas, že už nebudete viac mladí, budete dospelí a tiež starými rodičmi, učte všetky tieto veci deti. Boh vám žehnaj a modlite sa za mňa, nezabudnite! Ale modlite sa za, nie proti!

Preklad Martin Jarábek