Východný Timor 10. septembra (VaticanNews) Pápež František sa prihovoril predstaviteľom úradov, občianskej spoločnosti a diplomatického zboru ázijskej krajiny, do ktorej v pondelok pricestoval. Ocenil postoj, ktorý priniesol mier s Indonéziou po desaťročiach krvavého konfliktu, zatvorenie rán a očistenie spomienok. A v súvislosti s témou zneužívania detí vyzval k zodpovednému konaniu s cieľom zabrániť tejto pohrome.

Príhovor Svätého Otca
Stretnutie s úradmi, zástupcami občianskej spoločnosti a diplomatickým zborom, Dili, prezidentský palác, 9. septembra

Pán prezident, pán premiér, vážení členovia vlády a diplomatického zboru, pán kardinál, bratia biskupi, zástupcovia občianskej spoločnosti, dámy a páni! 

Ďakujem vám za milé a radostné privítanie v tejto vašej krásnej krajine Východný Timor a som vďačný pánovi prezidentovi Josému Ramosovi-Hortovi za milé slová, ktoré mi práve adresoval.

Tu sa Ázia a Oceánia pretínajú a v istom zmysle sa stretávajú s Európou, geograficky vzdialenou, ale blízkou vďaka úlohe, ktorú v týchto zemepisných šírkach zohrala za posledných päť storočí – tým nemyslím na holandských pirátov! Z Portugalska sem totiž v 16. storočí prišli prví dominikánski misionári, ktorí priniesli katolicizmus a portugalský jazyk, ktorý je dnes spolu s tetumským jazykom, dvoma úradnými jazykmi štátu.

Kresťanstvo, ktoré sa zrodilo v Ázii, sa prostredníctvom európskych misionárov dostalo do týchto krajných končín kontinentu, čo svedčí o jeho univerzálnom poslaní a schopnosti harmonizovať s najrozmanitejšími kultúrami, ktoré pri stretnutí s evanjeliom nachádzajú novú, vyššiu a hlbšiu syntézu.

Kresťanstvo sa inkulturuje, preberá kultúru a obrady rôznych národov. Jedným z dôležitých rozmerov kresťanstva je inkulturácia viery. A tá zasa evanjelizuje kultúry. Táto kombinácia je dôležitá pre kresťanský život: inkulturácia viery a evanjelizácia kultúry. Nie je to ideologická viera, je to viera zakorenená v kultúre.

Táto krajina, ktorú zdobia hory, lesy a roviny, obklopená morom, čo som mohol vidieť, bohatá na veľa vecí, veľa ovocia a zeleniny. S týmto všetkým, si táto zem prešla v nedávnej minulosti bolestnou etapou. Zažila otrasy a násilie, ktoré sa často vyskytujú, keď sa národ ocitne na prahu úplnej nezávislosti a jeho snaha o samostatnosť je odmietnutá alebo zmarená.

Od 28. novembra 1975 do 20. mája 2002, teda od vyhlásenia nezávislosti až po jej definitívne nastolenie, Východný Timor prežíval roky najväčších strastí a skúšok. Veľa si vytrpel. Krajina sa však dokázala opäť vzchopiť, nájsť cestu mieru a otvoriť sa novej fáze, ktorá chce byť fázou rozvoja, zlepšovania životných podmienok a zveľaďovania na všetkých úrovniach nepoškvrnenej nádhery tohto územia a jeho prírodných a ľudských zdrojov.

Ďakujme Bohu za to, že počas dramatického obdobia vašich dejín, ste nestratili nádej, a za to, že ste po temných a ťažkých dňoch konečne nastal úsvit mieru a slobody.

Pri dosahovaní týchto dôležitých cieľov vám veľmi pomohlo zakorenenie vo viere, ako to zdôraznil svätý Ján Pavol II. počas svojej návštevy vašej krajiny. Vo svojej homílii v Tasi-Tolu pripomenul, že katolíci Východného Timoru majú „tradíciu, v ktorej sú rodinný život, kultúra a spoločenské zvyky hlboko zakorenené v evanjeliu“; majú tradíciu „bohatú na učenie a ducha blahoslavenstiev“, na „pokornú dôveru v Boha, na odpustenie a milosrdenstvo, a keď je to potrebné, na trpezlivé utrpenie v súžení“ (12. októbra 1989). Ak to prenesieme do dnešnej doby, povedal by som, že ste ľudia, ktorí trpeli, ale v utrpení ste zostali veľmi múdri.

V tejto súvislosti chcem osobitne pripomenúť a oceniť vaše vytrvalé úsilie o dosiahnutie úplného zmierenia s vašimi bratmi a sestrami v Indonézii. Je to postoj, ktorý našiel svoj prvý a najčistejší zdroj v učení evanjelia. Pevne ste sa držali nádeje aj v utrpení a vďaka charakteru vášho ľudu a vašej viere ste premenili smútok na radosť! Nech nebesá doprajú, aby aj v iných konfliktných situáciách, v rôznych častiach sveta, zvíťazila túžba po mieri Jednota je totiž vždy nadradená konfliktu; pokoj jednoty je nadradený konfliktu. A to si vyžaduje aj určité očistenie pamäti, zahojenie rán, boj proti nenávisti zmierením, konfrontáciu spoluprácou. Je pekné hovoriť o „politike podanej ruky“, je to veľmi múdre, nie je to hlúpe, nie, pretože keď podaná ruka vidí, že je zradená, vie bojovať, vie, ako napredovať.

Je tiež dôvodom na vďačnú pochvalu, že ste pri príležitosti 20. výročia nezávislosti krajiny začlenili ako národný dokument Deklaráciu o ľudskom bratstve, ktorú som podpísal spolu s veľkým imámom Al-Azharu 4. februára 2019 v Abú Zabí, za čo som vďačný pánovi prezidentovi. A urobili ste to preto, aby – ako to požaduje samotná deklarácia – mohla byť prijatá a zaradená do školských osnov, a to je zásadné.

Zároveň vás povzbudzujem, aby ste s obnovenou dôverou pokračovali v rozumnom budovaní a upevňovaní inštitúcií vašej republiky, aby sa občania cítili účinne zastúpení a aby boli tieto inštitúcie plne spôsobilé slúžiť ľudu Východného Timoru.

Teraz sa pred vami otvoril nový horizont, zbavený temných mrakov, ale s novými výzvami, ktorým treba čeliť, a novými problémami, ktoré treba riešiť. Preto vám chcem povedať: nech viera, ktorá vás osvecovala a podporovala v minulosti, naďalej inšpiruje vašu prítomnosť a budúcnosť. „Que a vossa fé seja a vossa cultura!“; to znamená, nech inšpiruje vaše kritériá, vaše projekty, vaše rozhodnutia podľa evanjelia.

Spomedzi mnohých aktuálnych problémov mám na mysli fenomén emigrácie, ktorý je vždy znakom nedostatočného alebo neprimeraného zhodnotenia zdrojov; ako aj ťažkosti ponúknuť každému prácu, ktorá by prinášala primeraný zisk a zaručovala rodinám príjem zodpovedajúci ich základným potrebám. A nie vždy ide o vonkajší jav. Napríklad v Taliansku dochádza k emigrácii z juhu na sever a na juhu sa vyľudňuje celý región.

Myslím na chudobu, ktorá je prítomná v mnohých vidieckych oblastiach, a na následnú potrebu rozsiahlej zborovej činnosti, ktorá by zahŕňala viaceré sily a rôzne zodpovednosti, občianske, náboženské a sociálne, s cieľom napraviť ju a ponúknuť platné alternatívy k emigrácii.

Napokon mám na mysli to, čo možno považovať za spoločenské rany, ako je nadmerné požívanie alkoholu medzi mladými ľuďmi Prosím, postarajte sa o to! Dajte mladým ľuďom ideály, aby sa dostali z týchto pascí! A tiež fenomén vytvárania gangov, ktoré vyzbrojené znalosťami bojových umení namiesto toho, aby ich využili v prospech bezbranných, ich využívajú ako príležitosť predviesť pominuteľnú a škodlivú silu násilia. Nezabúdajme ani na mnohé deti a dospievajúcich, ktorých dôstojnosť bola narušená – tento fenomén sa objavuje na celom svete – všetci sme pozvaní konať zodpovedne, aby sme zabránili tomuto spoločenskému zlu a zabezpečili pokojný rast našej mládeže.

Pre riešenie týchto problémov, ako aj pre optimálne hospodárenie s prírodnými zdrojmi krajiny – predovšetkým so zásobami ropy a zemného plynu, ktoré by mohli ponúknuť nevídané možnosti rozvoja – je nevyhnutné primerane pripraviť a primerane vzdelávať tých, ktorí budú v neďalekej budúcnosti povolaní stať sa vládnucou vrstvou krajiny. Páčilo sa mi, čo tu pán prezident povedal o vzdelávaní.Takto budú mať k dispozícii všetky nástroje potrebné na načrtnutie ďalekosiahleho plánovania výlučne v záujme spoločného dobra.

Cirkev ponúka svoju sociálnu náuku ako základ tohto formačného procesu. Tvorí nevyhnutný pilier, na ktorom možno stavať konkrétne poznatky a o ktorý sa treba vždy oprieť, aby sa dalo overiť, či tieto ďalšie výdobytky skutočne prospievajú integrálnemu rozvoju, alebo nie sú naopak prekážkou, vytvárajúcou neprijateľnú nerovnováhu a vysoký podiel odvrhnutých, ponechaných na okraji. Sociálna náuka Cirkvi nie je ideológia, je založená na bratstve. Je to náuka, ktorá musí podporovať rozvoj národov, najmä tých najchudobnejších.

Hoci však nechýbajú problémy – ako je to u každého národa a v každej dobe –, pozývam vás, aby ste boli plní dôvery a s nádejou hľadeli do budúcnosti. A je tu niečo, čo by som vám chcel povedať, čo nie je v prejave, pretože to nosím v sebe. Táto krajina je krásna, ale čo je najkrajšie, čo táto krajina má? Ľudia. Starajte sa o ľudí, milujte svojich ľudí, postarajte sa o to, aby ľudia rástli! Tento ľud je nádherný, je úžasný. Za týchto pár hodín od môjho príchodu môžete vidieť, ako sa ľud prejavuje, a váš ľud sa prejavuje dôstojne a radostne. Je to radostný ľud.

Ste mladý národ, nie však kvôli vašej kultúre a osídleniu tejto zeme, tie sú veľmi staré, ale kvôli tomu, že približne 65 % obyvateľov Východného Timoru má menej ako 30 rokov. Spomínam si na dve európske krajiny, kde je priemerný vek 46 a 48 rokov. A vo vašej krajine je 65 % ľudí mladších ako 30 rokov; môžeme si myslieť, že priemerný vek bude okolo 30 rokov, o niečo menej. To je veľké bohatstvo. Toto číslo nám hovorí, že prvou oblasťou, do ktorej treba investovať, je vzdelávanie. Som spokojný s tým, čo som počul od pána prezidenta a čo robíte. Pokračujte. Domnievam sa, že už existuje niekoľko univerzít, možno až príliš veľa, plus niekoľko stredných škôl, čo tu pred 20 rokmi možno nebolo. To je veľmi veľké tempo rastu. Investujte do vzdelania, do vzdelávania v rodine a v škole. Do vzdelávania, ktoré by dávalo deti a mladých ľudí do centra pozornosti a podporovalo ich dôstojnosť. Potešilo ma, že sa deti usmievajú a majú biele zuby! Na všetkých stranách boli deti.

Nadšenie, sviežosť, pohľad do budúcnosti, odvaha, vynaliezavosť, ktoré sú typické pre mladých ľudí, v kombinácii so skúsenosťami a múdrosťou starších ľudí vytvárajú prozreteľnú zmes vedomostí a veľkorysých impulzov smerom k zajtrajšku. A tu by som navrhol: spojte deti so starými rodičmi! Stretnutie detí a starých rodičov vyvoláva múdrosť. Zamyslite sa nad tým. Tento entuziazmus mladých a múdrosť sú spoločne veľkým zdrojom a nedovoľujú pasivitu, a už vôbec nie pesimizmus.

Katolícka cirkev, jej sociálna náuka, jej inštitúcie pomoci a charity pre núdznych, jej vzdelávacie a zdravotnícke inštitúcie sú v službe všetkým a sú tiež cenným zdrojom, ktorý umožňuje hľadieť do budúcnosti s očami plnými nádeje. V tejto súvislosti si zaslúži ocenenie skutočnosť, že Cirkev môže v rámci svojho angažovania sa pre spoločné dobro využívať spoluprácu a podporu štátu, a to v rámci srdečných vzťahov rozvinutých medzi Cirkvou a Východotimorskou demokratickou republikou, potvrdených dohodou medzi zmluvnými stranami, ktorá nadobudla platnosť 3. marca 2016. Sú to výborné vzťahy.

Východný Timor, ktorý s trpezlivým odhodlaním a hrdinstvom zvládol chvíle veľkého súženia, dnes žije ako mierová a demokratická krajina, odhodlaná budovať spoločnosť, ktorá je bratská a rozvíjať mierové vzťahy so svojimi susedmi v rámci medzinárodného spoločenstva. Pri pohľade na vašu nedávnu minulosť a na to, čo sa doteraz dosiahlo, máte dôvod byť presvedčení, že váš národ bude schopný inteligentne, s jasnosťou a tvorivo čeliť aj dnešným ťažkostiam a problémom. Dôverujte múdrosti ľudí. Ľud má svoju múdrosť, dôverujte tejto múdrosti.

Východný Timor a všetkých jeho obyvateľov zverujem pod ochranu Nepoškvrneného počatia, nebeskej patrónky vzývanej titulom Virgem de Aitara. Nech vás sprevádza a vždy vám pomáha v misii budovania slobodnej, demokratickej, zjednotenej a radostnej krajiny, kde sa nikto necíti vylúčený a kde každý môže žiť v mieri a dôstojne. Deus abençoe Timor-Leste! Maromak haraik bênção ba Timor-Lorosa´e!

Preklad Andrej Klapka, Martin Jarábek