Bratislava 7. septembra (TK KBS) Potrebujeme byť svedkami viery, vraví rok po menovaní Svätým Otcom Františkom Mons. František Trstenský. Za výzvu Spišskej diecézy, ktorej vedenie prevzal, považuje oživenie poslania odovzdávať vieru. „Zabudli sme na to. Spoliehali sme sa na to, že keď prišla sloboda, tak to pôjde samo od seba. Potrebujeme byť svedkami viery a túto skúsenosť odovzdávať príkladom,“ hovorí v rozhovore pre Tlačovú kanceláriu KBS. 

– Ako vidíte svoj prvý rok v úrade diecézneho biskupa?

Svätý Otec prejavil voči mne veľkú dôveru, ktorú si vážim a chcem túto dôveru pretaviť svojou vernou službou biskupa. Prvý rok bol náročný a radostný zároveň. Náročný preto, lebo postupne pribúdajú povinnosti diecézneho biskupa, ktoré je potrebné napĺňať. Niektoré úlohy sú z minulosti, lebo čakali na úrad diecézneho biskupa. Ďalšie sú výzvy, ktoré prináša súčasná doba a každodenná starostlivosť o našu diecézu. Radostný preto, lebo som zahrnutý modlitbami a obetami množstva ľudí, ktorí ma v tejto mojej službe sprevádzajú. Vnímam aj podporu mojich spolubratov kňazov, ktorí túžia spolu v jednote so mnou posúvať Boží ľud bližšie ku Kristovi. Ďakujem za horlivosť mladých ľudí, rodín, seniorov ale aj zasvätených osôb. Neviem si predstaviť, že by som v tejto službe zostal osamotený.

– S nástupom nového biskupa do vedenia diecézy sa často spája aj istá obmena jeho spolupracovníkov. Kto je súčasťou Vášho tímu a ako hodnotíte Vašu spoluprácu?

Nastúpil som do rozbehnutej práce, ktorú viedol môj terajší pomocný otec biskup Ján v úrade diecézneho administrátora. Som veľmi vďačný, že som po mojom prevzatí úradu na biskupskom úrade našiel prijatie a ochotu pracovať pre dobro Božieho ľudu našej diecézy. Vnímal som, že dary a talenty je potrebné ponúknuť aj do iných služieb v diecéze. Preto som pozval do služby môjho nového osobného sekretára, nového vicekancelára, notára... Nasledujem príklad Svätého Otca Františka, ktorý posúva svojich spolupracovníkov do iných služieb a pastoračných úloh, aby sa nezmenili na úradníkov, ale zostali pastiermi. Pri návšteve vatikánskych inštitúcií som vnímal atmosféru prijatia. Na to kladiem dôraz aj v mojej službe. Každý, kto prichádza ku mne, je vítaný a prijatý. Stretávame sa s ľuďmi, nie so stránkami... Chceme budovať Cirkev nie ako úrad, ale ako rodinu bratov a sestier.

– Čo podľa Vás počas uplynulého roka najviac posilnilo vzťahy medzi kňazmi v diecéze?

Sú to chvíle nášho posväcovania – spoločné kňazské rekolekcie, eucharistické adorácie, spoločne slávený Zelený štvrtok, ale aj osobná vigília kňazov pred sviatkom Ježiša Krista, najvyššieho a večného kňaza a Deň posvätenia kňazov na konci júna.

– Svojich spolubratov v diecéze oslovujete netradične aj formou videí, aké sú reakcie na tento druh sprevádzania? 

„Slovko mojim bratom“ nie je napomenutie, ale vyjadrenie vďaky a povzbudenie pre mojich kňazov, lebo aj týmto spôsobom im chcem ukázať, že som im nablízku. Ale to nenahradí osobné stretnutia, o ktoré sa usilujem. Kňazi sú srdcom a rukami biskupa. Potrebujem ich, sú moji najbližší spolupracovníci – robotníci v Pánovej vinici.

– Ako sa Vám darí zapájať do života Cirkvi laikov – ženy a mužov?

Túžim, aby aj v inštitúciách, ktoré sú nevyhnutné pre život našej diecézy, boli prítomní laickí bratia a sestry. Potrebujem počuť ich radu a múdrosť. Majú skúsenosť a ochotu ponúknuť svoje dary pred dobro Cirkvi. Preto napríklad v novozriadenej Diecéznej ekonomickej rade je zastúpený iba jeden kňaz. Predsa, úloha kňazov je viac v duchovnej službe. Podobne Diecézna pastoračná rada je zložená najmä z laických bratov a sestier presne v tom duchu, ako to očakáva Cirkev. Nových spolupracovníkov mám aj v novom úrade pre evanjelizáciu a apoštolát a v troch nových centrách pastorácie mládeže, Rómov a manželov a rodín. 

–  Čo považujete za najnáročnejšie výzvy Spišskej diecézy?

Oživiť naše poslanie odovzdávať vieru. Zabudli sme na to. Spoliehali sme sa na to, že keď prišla sloboda, tak to pôjde samo od seba. Potrebujeme byť svedkami viery a túto skúsenosť odovzdávať príkladom. Potrebujeme budovať naše rodiny ako domácu cirkev, kde sa viera každodenné žije v modlitbe, odpustení a skutkoch vzájomnej lásky.

– Aké plody svojej vízie pastoračného pôsobenia vnímate po roku v službe diecézneho biskupa?

Keď som bol menovaný 8. septembra na sviatok Narodenia Panny Márie za diecézneho biskupa, vyjadril som túžbu, aby moja služba bola „kontinuita a dynamizmus“. Vnímam, že život podľa evanjelia mnohým znova prináša radosť a nadšenie pre Ježiša Krista.

– Po slávnosti blahorečenia Jána Havlíka bolo oznámené, že vo Vašej diecéze bude ďalšie Národné stretnutie mládeže, ako to vnímate? 

Je to skvelá správa, lebo sa nám ponúka veľká príležitosť osloviť mladých ľudí. Mnohí z nich prežívajú osamelosť, ktorú nemôžu vyplniť sociálne siete. Túžia a potrebujú živé a reálne vzťahy. Mladí sa pýtajú po zmysle života. Tým zmyslom je Ježiš Kristus. Chcem, aby mladí zažili krásu spoločenstva, keď sa mladí spolu modlia, chvália Pána, aktívne žijú v farnosti... Je to priestor, v ktorom sa rodia aj duchovné povolania. Mladí sú budúcnosťou Cirkvi a spoločnosti.

– Cirkev má pred sebou Jubilejný rok 2025. Čo má priniesť veriacim na Slovensku a aké podnety chcete priniesť vo svojej diecéze?

Len pred pár dňami som zriadil diecéznu Komisiu pre jubilejný rok. Ďalej som sa stretol s farármi, ktorých chrámy budú určené ako jubilejné. Mottom jubilejného roka je „Pútnici nádeje“. Chceme prinášať nádej do našej spoločnosti. Svätého Otca Františka prosím o rozšírenie počtu misionárov milosrdenstva pre našu diecézu, ktorí budú ohlasovať Božiu lásku, odpustenie a pozývať ľudí, aby sa vrátili k Bohu. V diecéze pripravujeme počas jubilejného roka odprosujúcu pobožnosť, eucharistický kongres, spoločné duchovné cvičenia pre kňazov a ďalšie spoločné slávenia. Jubilejný rok je výnimočnou príležitosťou pre obnovu nášho vzťahu s Kristom.

–
Svätý Otec František vymenoval Františka Trstenského za nového spišského biskupa 8. septembra 2023.

Viac informácií je možné nájsť TU.