Indonézia 4. septembra (VaticanNews) Svätý Otec František vo svojom prvom oficiálnom prejave počas apoštolskej cesty v Jakarte zdôraznil predstaviteľom Indonézie potrebu riešiť nerovnováhu. Ako povedal, „harmónia pri rešpektovaní rozmanitosti sa dosahuje vtedy, keď každá osobitná vízia zohľadňuje spoločné potreby a každá etnická skupina a náboženské vyznanie koná v duchu bratstva a sleduje ušľachtilý cieľ slúžiť dobru všetkých.“

V úvode pápež František vyjadril ocenenie za jednotu indonézskeho ľudu:

„Tak ako je oceán prírodným prvkom, ktorý spája všetky indonézske ostrovy, tak aj vzájomný rešpekt voči špecifickým kultúrnym, etnickým, jazykovým a náboženským charakteristikám všetkých ľudských skupín, z ktorých sa Indonézia skladá, je nevyhnutným spojivom, ktoré robí indonézsky ľud jednotným a hrdým.“

Petrov nástupca poznamenal, že ich najväčším pokladom je „mnohotvárnosť rozmanitých národov pevne spojených v jednom národe“ a dodal: „Tak ako veľká biodiverzita prítomná na tomto súostroví je zdrojom bohatstva a nádhery, podobne aj špecifické rozdiely prispievajú k vytvoreniu veľkolepej mozaiky, v ktorej je každý dielik nenahraditeľným prvkom pri skladaní veľkého, originálneho a vzácneho diela.“

Podľa slov Svätého Otca je „rozumnú a citlivú rovnováhu medzi rozmanitosťou kultúr a ideologických vízií“ potrebné neustále brániť. A to je úloha „zverená každému, ale osobitným spôsobom“ politikom. „Spravodlivosť, rešpektovanie základných práv človeka, trvalo udržateľný rozvoj, solidarita a snaha o mier, a to tak v rámci spoločnosti, ako aj s inými národmi“ je „politikou ako najvyššou formou lásky.“

Pápež ďalej uviedol: „Katolícka cirkev slúži spoločnému dobru a chce posilniť spoluprácu s verejnými inštitúciami a inými aktérmi občianskej spoločnosti, (...) a takto podporuje formovanie vyváženejšej sociálnej štruktúry a zabezpečuje účinnejšie a spravodlivejšie rozdeľovanie sociálnej pomoci. (...) Jednota v rozmanitosti, sociálna spravodlivosť a Božie požehnanie sú základnými princípmi, ktoré majú inšpirovať a usmerňovať špecifické plány; sú ako nosná konštrukcia, pevný základ, na ktorom sa stavia dom.“

Petrov nástupca v príhovore verejným autoritám Indonézie pripomenul aj riziká prozelytizmu, politického vnucovania vlastných vízií, sociálneho vylúčenia a tiež nezmyselných zákonov na obmedzenie pôrodnosti, teda „zákonov smrti.“ Naopak, ocenil krajinu, že má rodiny s tromi, štyrmi, piatimi deťmi a povzbudil ich, aby stále „hľadali Božie požehnanie“, pretože viera slúži na „budovanie pokoja, spoločenstva, dialógu, úcty, spolupráce, bratstva, teda na budovanie krajiny.“

Zdroj: Miroslava Holubíková – VaticanNews