Bratislava 1. septembra (TK KBS) Na Slovensku dnes vyvrcholil víkend blahorečenia Jána Havlíka, seminaristu Misijnej spoločnosti svätého Vincenta de Paul, ktorý pre vernosť Kristovi prežil 11 rokov v uránových baniach, lágroch a žalároch. V sobotu ho vyhlásili za blahoslaveného v areáli Baziliky Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne.
Záverečnou bodkou trojdňového duchovného, liturgického a kultúrneho programu bola slávnostná svätá omša v Kostole svätého Vincenta de Paul v Bratislave, kde dnes v novovytvorenej bočnej kaplnke natrvalo uložili relikviár s ostatkami nového slovenského blahoslaveného Jána Havlíka. Toto miesto sa po slávnosti stane trvalým miestom uctievania telesných pozostatkov blahoslaveného Jána Havlíka.
„Prežime tento moment ako okamih vďačnosti,“ povedal v úvode P. Tomáš Brezáni CM, provinciálny predstavený Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul na Slovensku. Privítal hlavného celebranta, bratislavského arcibiskupa metropolitu Mons. Stanislava Zvolenského, ktorý sa prihovoril aj v homílii. Zdôraznil, že pri pohľade na relikviár si môžeme uvedomiť, že tento človek žil svoj život hlboko.
„Relikviár nám pripomína, že relikvie pochádzajú z tela, ktoré bilo z Božej vôle. Žil z Božej vôle aj v ťažkých podmienkach väzenia,“ uviedol arcibiskup Zvolenský, ktorý v júni 2013 otvoril a vo februári 2018 ukončil diecéznu fázu procesu blahorečenia Jána Havlíka. Následne nasledovala tzv. rímska fáza procesu. Dekrét o mučeníctve Jána Havlíka schválil v decembri 2023 Svätý Otec František.
Ostatky Jána Havlíka sú uložené v relikviári v tvare vybrúseného bronzového diamantu. Jeho príprava, od prvého návrhu až po výslednú podobu, trvala viac ako tri mesiace. Na jeho príprave sa podieľali Andrej Botek a Marián Králik, ktorí spolupracovali už aj na relikviári blahoslaveného Titusa Zemana.
Podieľali sa nielen na tvorbe relikviára, ale aj na priestore, kde budú ostatky umiestnené. Predtým prešli rukami odborníkov. Relikviár, ktorý si dnes pred svätou omšou uctili v tichosti a modlitbe stovky ľudí, predstavili už počas sobotnej slávnosti blahorečenia v Šaštíne. Na miesto uloženia ho vyprevadili v procesii po modlitbe po svätom prijímaní za spevu Hymnu k bl. Jánovi Havlíkovi.
Na svätej omši boli prítomní aj P. Tomaž Mavrič CM, generálny predstavený Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul, P. Serhiy Pavlish CM, generálny postulátor Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul, vicepostulátori, vincentíni zo Slovenska i zahraničia, z misií a komunít doma i vo svete, rodáci z rodnej obce Dubovce – sestra Jána Havlíka Mária Tokošová s manželom a ďalší.
Nechýbali členovia prípravného tímu slávnosti blahorečenia a ďalší, ktorí sa podieľali na príprave tejto slávnosti, ako aj stovky ľudí, ktorí boli prítomní v kostole a okolo neho. V závere sa prihovorili bývalá starostka obce Dubovce Dana Dorothea Mikulová, P. Tomaž Mavrič, P. Augustín Slaninka, CM a P. Tomáš Brezáni, CM.
Kto bol Ján Havlík?
Ján Havlík sa narodil 12. februára 1928 v obci Dubovce. Koncom augusta 1949 vstúpil do noviciátu v rámci Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. O rok neskôr, keď sa komunistická politická moc rozhodla zlikvidovať inštitúty zasväteného života, bol spolu so spolubratmi deportovaný na tri mesiace na stavbu priehrady pri Púchove.
Tajne študoval popri zamestnaní teológiu a pokračoval v seminárnej formácii u vincentínov. V októbri 1951 ho spolu s ostatnými novicmi zatkla ŠtB. Strávil 15 mesiacov vo vyšetrovacej väzbe, kde sa ho častým mučením snažili donútiť „priznať sa“ k protištátnej činnosti. Najskôr ho odsúdili na desať rokov väzenia za vlastizradu, trest mu neskôr zvýšili o jeden rok za misijnú službu medzi spoluväzňami.
Pracoval v jáchymovských uránových baniach, neskôr bol väznený v Ruzyni, kde sa stal terčom psychického týrania. Po odpykaní trestu ho s vážne podlomeným zdravím prepustili v októbri 1962 na slobodu. Zomrel 27. decembra 1965 vo veku 37 rokov na následky psychického a fyzického týrania v komunistických väzniciach. V sobotu 31. augusta 2024 ho v Šaštíne vyhlásili za blahoslaveného.
Blahorečenie po šiestich rokoch
Slovensko zažilo slávnosť blahorečenia po šiestich rokoch. V Košiciach v septembri 2018 blahorečili Annu Kolesárovú z Vysokej nad Uhom. V Bratislave v roku 2017 blahorečili saleziána a kňaza Titusa Zemana. Predtým boli na Slovensku v roku 2003 blahorečení ako mučeníci z obdobia komunizmu rehoľná sestra Zdenka Schelingová a gréckokatolícky biskup Vasiľ Hopko.
TK KBS informoval Komunikačný tím slávnosti blahorečenia
