Dlhý Klčov 28. augusta (TK KBS) V nedeľu 25. augusta navštívil farské spoločenstvo v Dlhom Klčove vladyka Jonáš Maxim, prešovský arcibiskup metropolita, kde pri príležitosti 100. výročia posviacky miestneho Chrámu Zosnutia Presvätej Bohorodičky slávil archijerejskú svätú liturgiu. Na začiatku slávnosti privítali, metropolitu Jonáša, emeritného arcibiskupa Jána Babjaka, koncelebrujúcich kňazov a ľudí, ktorí sa v Dlhom Klčove zišli zo širokého okolia, starostka obce Ľubica Zubková a správca farnosti Ján Lemeš.
V homílii vladyka Jonáš hovoril o Presvätej Bohorodičke, ktorú jej syn Ježiš Kristus na kríži zveril svojmu najmilšiemu apoštolovi Jánovi. Toto zverenie prirovnal k momentu, keď novokňaz počas kňazskej vysviacky, po premenení chleba a vína na Telo a Krv Kristovu, prijíma do rúk Kristovo Telo ako závdavok. Toto Kristovo Telo má chrániť ako oko v hlave, nepoškvrniť ho a nezneuctiť, lebo s týmto závdavkom raz predstúpi pred Krista pri poslednom súde. Kristovo zverenie Márie apoštolovi Jánovi je zároveň zverením Matky Božej každému veriacemu. Preto vladyka pozval veriacich, aby neochvejne stáli pri svojej nebeskej Matke a k nej sa utiekali, podobne ako to robili ich predkovia pred 100 rokmi, práve v Dlhom Klčove.
Na konci svätej liturgie prečítal synkel pre ekonomiku Daniel Dzurovčin dekrét Apoštolskej penitenciárie, ktorý veriacim dáva možnosť získavať plnomocné odpustky počas jubilejného roka farnosti, a zároveň zveruje do právomocí prešovského arcibiskupa možnosť jedenkrát v danom roku udeliť pápežské požehnanie Svätého Otca Františka. Toto požehnanie udelil vladyka Jonáš všetkým prítomným na slávnosti a zároveň aj všetkým, ktorí boli duchovne spojení skrze priamy prenos STVR a zároveň dodržali vopred stanovené podmienky.
Slávnosť bola ukončená myrovaním a obchodom okolo chrámu s čítaním štyroch evanjelií. Celú slávnosť spevom obohatil Chrámový zbor bl. Pavla Petra Gojdiča z Vranova nad Topľou-Čemerného pod vedením Márie Šandorovej a miestny mládežnícky zbor pod vedením Márie Kaňskej.
Dlhé Klčovo bolo kedysi známym mariánskym pútnickým miestom. Dobové pramene hovoria o údajných zjaveniach Presvätej Bohorodičky, ktoré mala mať začiatkom decembra 1922 miestna chudobná vdova Anna Saffová, rod. Mezejová. Tá počas rannej modlitby počula hlas, ktorý jej povedal: „Modli sa ruženec, lebo ťa chcem navštíviť a v tvojom dome prebývať.“ Nasledujúce dni sa slová pri rannej modlitbe stále opakovali. Tieto udalosti podnietili veriacich, aby začali túto zemplínsku obec navštevovať i bez toho, aby zjavenia boli schválené cirkevnou vrchnosťou. Zjavenia sa skončili 17. januára 1923. Množstvo pútnikov narastalo veľmi rýchlo. Mnohí prichádzali až z farností vzdialených viac ako sto kilometrov, a to pešo. Dokonca z Podkarpatskej Rusi či Sedmohradska. Vďaka ich štedrým milodarom bol v krátkom čase od 15. júla 1923 postavený gréckokatolícky Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky. Chrám za účasti okolo tridsaťtisíc pútnikov posvätil 28. augusta 1924 podľa juliánskeho kalendára Vojtech Dudič, farár a dekan z Vojčíc.
TK KBS informoval Michal Pavlišinovič
