Vatikán 23. augusta (VaticanNews) Predseda Pápežskej akadémie pre život pripomína, že vo svete, ktorý prežíva tretiu svetovú vojnu po častiach, je kresťan povolaný pracovať pre mier. Aj cirkvi, zdôrazňuje pre Vatikánsky rozhlas – Vatican News, musia byť sestrami, aby sa národy stali bratmi.

Mier, ktorý sa buduje tým, že si berieme k srdcu utrpenie druhých, ktorý pochádza z duchovného obrátenia prostredníctvom znovuobjavenia evanjelia. To sú témy, ktoré sú v centre rozhovoru s Mons. Vincenzom Pagliom, predsedom Pápežskej akadémie pre život, v štúdiu Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News na mítingu v Rimini. O 15.00 h vystúpil pri okrúhlom stole „Cesty pokoja“ spolu s talianskym podpredsedom vlády a ministrom zahraničných vecí a medzinárodnej spolupráce Antoniom Tajanim.

Slovo mier sa mnohým zdá vzdialené, a predsa ste niekoľkokrát povedali, že sa nikdy nesmieme vzdať jeho budovania, pričom ste poukázali na dve pápežove encykliky: Laudato si‘ a Fratelli tutti...

Presne tak, pretože to, čo dnes svetu chýba, a to nielen v Taliansku a Európe, je vízia. Každá krajina, ba dokonca každý jednotlivec je často obrátený sám do seba, to znamená, že svet sa globalizoval, ekonomika vtrhla na planétu, ale každý je obrátený sám do seba v hľadaní a obhajovaní svojich individuálnych záujmov alebo ciest. Pápež František nám ponúka víziu, žijeme v jednom dome, na planéte – Laudato si‘ –; sme jedna rodina mnohých národov a to je univerzálne bratstvo, preto mať presvedčenie, že máme jedného Otca, je pre mier kľúčové. Tŕpneme nad tým, čo pápež František nazýva treťou svetovou vojnou po kúskoch, ale v skutočnosti už svet trháme na kusy, už ho rozbíjame nepredstaviteľnými tragédiami: v skutočnosti prebieha 59 vojen, ale o dvoch hovoríme každý deň. Čo je teraz rozhodujúce? Myslím si, že potrebujeme duchovné obrátenie, aby sme pochopili, že sme zodpovední za každého. Toto je evanjeliové proroctvo, ktoré pápež František vyzdvihuje, ale mnohí z nás ho dávajú pod mericu.

Pápež František hovorí o globalizácii ľahostajnosti, ku ktorej patrí aj oživovanie konfliktov a vojen, vy ste zopakovali koncept globalizácie humanizmu, teda reality, ktorá má na srdci človeka. Ako konkrétne sa to dá realizovať?

Mnohí vedú vojnu, ale všetci môžeme viesť mier, takže nikto nemôže povedať, že mi je to jedno alebo čo môžem urobiť s vojnou na Ukrajine. Môžete byť smutní z toho, čo sa deje, môžete byť pohoršení, ale môžete sa za to modliť, môžete spolupracovať s mnohými, ktorí sa usilujú o mier alebo dokonca o solidaritu. Je veľa vecí, ktoré môžeme urobiť. Žiaľ, prevláda to, čo drahý priateľ Giuseppe De Rita nazval novým náboženstvom alebo „egolatriou“: kultom ega, na ktorého oltár sa obetujú aj najdrahšie city. Musíme prejsť od tohto deštruktívneho individualizmu k bratskému my. Toto je veľká revolúcia, o ktorej hovorí pápež František, a ja dúfam, že sa zjednotia všetky cirkvi, nielen katolícka. Existuje krásna veta Atenagora, protagonistu objatia s Pavlom VI., ktorý povedal: „Bratské cirkvi, bratské národy.“ Ak budú rozdelené cirkvi, ako budú spojené národy? To je veľká otázka.

Je tu aj paradox: toľko individualizmu, ale aj bezmocnosti voči zlu. Odkiaľ čerpať, aby sme sa necítili bezmocní?

Z evanjelia, ktoré nám jasne hovorí, že všetko je možné. Znovuobjaviť Božie slovo ako zdroj historickej, a nie abstraktnej energie. My kresťania máme zodpovednosť meniť realitu: to urobil Ježiš, k tomu istému splnomocnil učeníkov a my by sme mali v tomto duchu pokračovať. S veľkou jednoduchosťou obnovme každodenné čítanie evanjelia, skutočne ho prijmime a toto vnútorné napätie sa stane historickou skutočnosťou zmeny.

V Rimini je veľa rôznych vecí, dokonca aj nekatolíci prichádzajú vytvárať mosty vzájomného poznania a stretnutí: je toto kľúčom?

Rozhodne áno, Pavol VI. to tušil, keď v prvej encyklike Ecclesiam suam napísal, že kresťan je svojou povahou univerzálny, v Cirkvi, vo vzťahu s kresťanmi, s inými náboženstvami a tiež s tými, ktorí neveria. Preto pápež František zdôrazňuje, že obrana identity si vyžaduje otvorenosť, obrana identity má byť univerzálna, bratia František z Assisi a Charles de Foucauld sú toho príkladom. Chcel by som, aby sme my všetci kresťania žili toto napätie, ktoré je Božie.

Čo je nevyhnutné na budovanie pokoja?

Milovať a milovať sa navzájom.

Dôležité je budovať pokoj vo vlastnej rodine, vo vlastnom dome. Preto, aby sme boli remeselníkmi pokoja, musíme byť remeselníkmi pokoja doma...

Rozhodne áno, pretože vojny sa začínajú doma a potom sa zdramatizujú. V tomto zmysle mier znamená milovať a byť milovaný: starajme sa jeden o druhého a porazíme aj vojny.

Massimiliano Menichetti a Andrea De Angelis – VaticanNews
Preklad Martin Jarábek