Bratislava 15. augusta (TK KBS) Zomrela Božia Matka pred nanebovzatím? Môžeme nájsť zmienku o jej nanebovzatí na stránkach Svätého Písma? Kde sú dnes uchovávané relikvie Panny Márie? Oslavujú slávnosť Nanebovzatia Panny Márie iba rímski katolíci? Ponúkame vám 10 zaujímavostí týkajúcich sa tohto zaujímavého sviatku.
Pätnásteho augusta slávia katolíci slávnosť Nanebovzatia Panny Márie – udalosť, ktorá pripomína koniec pozemského života Ježišovej matky. Ešte v šiestom storočí bol tento deň slávený pod názvom Usnutie Božej Matky. Slávnosť sa rýchlo rozšírila na západe Európy a v ôsmom storočí patrila medzi najdôležitejšie, hneď po Vianociach a Veľkej Noci. Nie všetky skutočnosti a legendy spojené s týmto sviatkom sú však všeobecne známe.
1. Jedna zo štyroch mariánskych dogiem
Dňa 1. novembra 1950 ohlásil pápež Pius XII. v Apoštolskej konštitúcii Munificentissimus Deus dogmu, v ktorej potvrdil, že „po ukončení svojho pozemského života bola Preblahoslavená Panna Mária s telom i dušou vzatá do nebeskej slávy.“ Je to jedna zo štyroch mariánskych dogiem v Katolíckej cirkvi. Ostatné tri sú o Márii Bohorodičke, o Márii, vždy Panne a o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie.
2. Prvá bola cirkev v Palestíne
Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie má svoje korene v piatom storočí v Palestíne. Prvé historické dokumenty odkazujú na pohreb Márie v Doline Jozafáta. Vtedajší kronikár Pseudo-Dioskorides pri rozprávaní o bojoch a konfliktoch medzi katolíkmi a monofyzitmi opisoval, ako sa veriaci zhromažďovali v Kostole Matky Božej na Jozafátových poliach.
3. Nanebovzatie či Usnutie?
Nanebovzatie Panny Márie slávia pravoslávni veriaci ako Usnutie Bohorodičky. Je to jeden z dvanástich veľkých sviatkov Pravoslávnej cirkvi. Pravoslávni veria, že Mária usnula (zomrela), potom vstala z mŕtvych a až následne bola vzatá do neba.
Podľa katolíkov bola Božia Matka vzatá s dušou a telom do neba; dogma definitívne nerieši, či Mária pred nanebovzatím zomrela. Avšak v roku 1997 sv. Ján Pavol II. v rámci katechézy vyhlásil, že „Matka Božia zomrela, pretože aj Kristus zomrel. Prešla cez smrť, pretože aj on prešiel cez smrť.“
4. Nanebovzatie Panny Márie v mimobiblických odkazoch
Žiadny úryvok Biblie priamo nehovorí o nanebovzatí Márie. Prvá historická zmienka o odchode Božej Matky pochádza od biskupa Jána z mesta Scitopolis, pochádzajúceho z Palestíne, a to zo šiesteho storočia. Biskup píše, že Mária bola aj s telom vzatá do neba, aby bola orodovníčkou ľudí.
Sv. Gregor z Tours žijúci v šiestom storočí napísal dielo o smrti Márie, Ježišovej Matky. „A znovu sa k nim postavil Pán a rozkázal sväté telo na oblaku preniesť do raja, kde po spojení s dušou teraz s vyvolenými prežíva radosti večného blaha bez konca,“ čítame v jeho diele.
O konci pozemského života Márie hovorí aj apokryf „Transitus“ („Prechod“), ktorý pochádza z tretieho až štvrtého storočia. Dozvedáme sa z neho, že po smrti Ježiša a po jeho zmŕtvychvstaní sa apoštol Ján presťahoval s Máriou do Večeradla. V tomto diele je uvedené aj miesto jej hrobu – na úpätí Olivovej hory v Getsemani, kde sa malo nachádzať aj jej telo. Hrob je však prázdny.
5. Procesie a pohreby Božej Matky
Dodnes sa na mnohých miestach odohrávajú predstavenia o usnutí Matky Božej a o jej nanebovzatí. Medzi najznámejšie miesta, kde sa tieto udalosti odohrávajú, patrí známa Kalwaria Zebrzydowska v Poľsku.
6. Dve tradície
S ukončením pozemského života Márie súvisia dve tradície. Prvá je jeruzalemská, hovorí o tom, že Ježišova matka bola pochovaná v Getsemani a potom nanebovzatá na hore Sion. Druhá je efezská a hovorí, že Mária odišla z tohto sveta v Efeze, kde sa podľa tradície zdržiaval v rokoch 37 – 45 sv. Ján apoštol – mal sa tam ukrývať pred prenasledovaním, ktoré sa odohrávalo v Rímskej ríši.
7. Tradície a obyčaje
Najznámejšou tradíciou je svätenie bylín a kvetov. Prvotiny obilia, kvetov a bylín posvätené v kostole sa odnášajú do domácností a nechávajú sa vysušiť. Podľa ľudovej tradície majú domácim zaistiť ochranu pred chorobami a nešťastím a priniesť im požehnanie.
8. Oktáva
Treba spomenúť, že slávnosť Nanebovzatia Panny Márie mala svoju liturgickú oktávu, ktorú ustanovil pápež Lev IV. v roku 874. Oktáva zahŕňa deň slávnosti a sedem nasledujúcich dní slávených podobne ako hlavnú slávnosť. Oktáva Nanebovzatia však bola zrušená v roku 1955 spolu s inými oktávami. Dnes sa už slávi iba vianočná a veľkonočná oktáva.
9. Relikvia nanebovzatia
Relikvia nanebovzatia sa nachádza v Katedrále sv. Štefana v talianskom Prate, v kaplnke s názvom Del Sacro Cingolo. Môžete tam vidieť pás vložený do zlatého relikviára. Podľa tradície siahajúcej do piateho storočia dala Mária sv. Tomášovi apoštolovi tento pás. Ako svedectvo nanebovzatia sa veriacim ukazuje päťkrát za rok. Biskup diecézy Prato 15. augusta v slávnostnej procesii vystupuje na terasu Del Sacro Cingolo a ukazuje veriacim relikviár.
10. Nanebovzatie Panny Márie v európskych krajinách
V Taliansku nie je slávnosť Nanebovzatia Panny Márie len náboženskou udalosťou, ale aj dňom odpočinku od práce, zábavy a stretnutí pre rodinu a priateľov. Taliani v ten deň oslavujú známe Ferragosto – sviatok ukončenia žatvy, ktorého tradícia siaha až do starovekého Ríma.
V Maďarsku sa Nanebovzatie Panny Márie oslavuje ako veľký národný sviatok. Podľa legendy venoval prvý uhorský kráľ Štefan v roku 1038 svoju kráľovskú korunu Márii, čím ju určil za nebeskú kráľovnú a patrónku celej krajiny. Božia Matka sa označuje za „Veľkú Pani Maďarov.“
V prímorských obciach Portugalska sa na sviatok Nanebovzatia Panny Márie posväcujú rybárske lode, vo francúzskych Alpách zas kňazi prechádzajú medzi pasienkami a udeľujú požehnanie roľníkom a ich zvieratám. Ľudia sa zhromažďujú okolo veľkých krížov zdobených halúzkami a kvetmi.
Zdroj: E-kai
Preložil: Marián Hamada
