Vatikán 12. augusta (VaticanNews) V pondelok 12. augusta prijal pápež František na osobitnej audiencii vo vatikánskej Klementínskej sále vyše 200 účastníkov rehoľných generálnych kapitul.
Svätý Otec v príhovore členom Spoločnosti Božích povolaní (vokacionisti), sestrám predstavenia Ježiša v chráme, sestrám Spoločnosti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a Dominkánskym misijným sestrám sv. Sixta priblížil tri aspekty, ktoré majú ich kongregácie spoločné: rozlišovanie, formácia a služba lásky.
Počas kapituly „treba načúvať Duchu Svätému, aby sa charizmatické inšpirácie, ktoré jedného dňa dostali vaši zakladatelia, rozvíjali aj dnes“, uviedol Svätý Otec a dodal:
„Zastavme sa teda na chvíľu, aby sme sa spoločne zamysleli nad tromi existenciálnymi a apoštolskými rozmermi, ktoré sú spoločné vašim rôznym skutočnostiam, tromi aspektmi: rozlišovanie, formácia a služba lásky.“
Najprv sa rímsky biskup zastavil pri rozlišovaní, ktoré nie je len pre vokacionistov, pri hľadaní povolania, je „určené všetkým“, povedal pápež František a uviedol:
„Rozlišovanie je súčasťou života, a to tak v slávnostných chvíľach veľkých rozhodnutí, ako aj v každodenných chvíľach malých rozhodnutí.“
Potom Svätý Otec zdôraznil, že rozlišovanie je predovšetkým „počúvanie Pána, seba samého i druhých“, čo je „únavná práca“. Je to „čas modlitby, meditácie, trpezlivého čakania a potom odvahy a obety, aby sme konkretizovali a uskutočnili to, čo nám Boh naznačuje“. „Boh nám nikdy nevnucuje svoju vôľu“, pripomenul pápež a poznamenal, že „urobiť dobré rozhodnutie, správne rozhodnutie prináša radosť“.
„Náš svet veľmi potrebuje znovu objaviť chuť a krásu rozhodovania, najmä pokiaľ ide o definitívne rozhodnutia, ktoré určujú dôležitý zlom v živote, ako je napríklad rozhodnutie o povolaní“, konštatoval Svätý Otec. „Potrebuje preto otcov a matky, ktorí pomáhajú najmä mladým ľuďom pochopiť, že byť slobodný neznamená zostať večne na križovatke“. Potrebujeme rozvahu, odvahu a ducha odriekania, pokračoval pápež, „aby sme rástli a napredovali v dynamike daru a boli šťastní, milujúci podľa Božieho plánu“.
Ďalším bodom, pri ktorom sa pozastavil Svätý Otec bola formácia, ktorá, ako dodal, je spoločná všetkým prítomným reholiam, pretože „rehoľný život je sám osebe cestou rastu vo svätosti, ktorá zahŕňa celú existenciu a na ktorej Pán neustále formuje srdcia tých, ktorých si vyvolil“. Preto pápež odporúčal „vytrvalosť v modlitbe“, predovšetkým v osobnej, hoci netreba zabúdať ani na spoločnú modlitbu a tiež sviatostný život. Napokon rehoľníkov vyzval, aby znovu našli zmysel pre adoráciu.
„Iba ten, kto si pokorne a neustále uvedomuje, že je ‚vo formácii‘, môže v skutočnosti dúfať, že bude dobrým ‚formátorom‘“, pripomenul pápež a dodal:
„V našich časoch sú naliehavo potrební vychovávatelia, ktorí sa vedia s láskou stať spoločníkmi a sprievodcami ľudí, ktorí sú im zverení.“
Tretím dôležitým aspektom, o ktorom hovoril pápež František je služba lásky, preto vystríhal rehoľníkov pred kultúrou skartovania a triedenia ľudí podľa dôležitosti. V závere príhovoru Svätý Otec zdôraznil, čo bude témou záverečnej skúšky, keď povedal:
„A nezabúdajme, čo sa stane pri Poslednom súde: Pán sa nás nebude pýtať: ‚Čo si študoval? Koľko titulov si mal? Koľko kníh si napísal...?‘ Nie, to nie: ‚Poď, poď so mnou‘, povie Pán, ‚lebo som bol hladný a dal si mi jesť, bol som smädný a dal si mi piť, bol som prenasledovaný a pritúlil si ma.“
Martin Jarábek – VaticanNews
