Vatikán 11. augusta (VaticanNews) „Namiesto toho, aby sme skutočne počúvali, čo nám chce Pán povedať, často hľadáme od neho a od druhých len potvrdenie toho, čo si sami myslíme, hľadáme potvdenie našich názorov, našich úsudkov. Tento spôsob obracania sa k Bohu nám však nepomáha, aby sme sa s ním skutočne stretli alebo aby sme sa otvorili daru jeho svetla a milosti“ – poznamenal Svätý Otec počas nedeľnej meditácie pred modlitbou Anjel Pána.
Drahí bratia a sestry, požehnanú nedeľu!
Evanjelium dnešnej liturgie (Jn 6, 41 – 51) nám hovorí o reakcii Židov na Ježišov výrok: „Zostúpil som z neba“ (Jn 6, 38). Pohoršujú sa.
Reptajú medzi sebou: „Vari to nie je Ježiš, Jozefov syn, ktorého otca a matku poznáme? Ako teda môže povedať: ‚Zostúpil som z neba‘?“ (Jn 6, 42). Šomrú. Všimnime si to, čo hovorili. Sú presvedčení, že Ježiš nemôže prísť z neba, pretože je synom tesára a pretože jeho matka a príbuzní sú obyčajní, dobre známi a bežní ľudia, ako mnohí iní.
„Ako by sa Boh mohol zjaviť takým obyčajným spôsobom?“, hovoria. Vo viere im bráni ich predsudok o jeho skromnom pôvode, a blokuje ich domnienka, že sa od neho nemajú čo naučiť. Predsudky a domnienky, koľko škody nám spôsobujú! Bránia úprimnému dialógu, stretnutiu bratov: vyvarujte sa predsudkov a domnienok! Majú svoje ustálené vzorce a v ich srdci nie je miesto pre to, čo do nich nezapadá, pre to, čo nedokážu zaradiť a založiť do zaprášených políc svojich istôt. A je to pravda: často sú naše istoty zatvorené, zaprášené, ako staré knihy.
Napriek tomu sú to ľudia, ktorí zachovávajú zákon, dávajú almužnu, dodržiavajú pôst a čas modlitby. Kristus už skutočne vykonal niekoľko zázrakov (porov. Jn 2, 1 – 11; 4, 43 – 54; 5, 1 – 9; 6, 1 – 25). Ako to, že im to nepomáha rozpoznať v ňom Mesiáša? Prečo im to nepomohlo? Pretože oni vykonávajú svoje nábožné skutky ani nie tak preto, aby počúvali Pána, ale aby v nich našli potvrdenie toho, čo si myslia.
Sú uzavretí pred Pánovým slovom a hľadajú potvrdenie pre svoje vlastné myšlienky. Svedčí o tom skutočnosť, že sa ani neobťažujú požiadať Ježiša o vysvetlenie: obmedzujú sa na šomranie proti nemu (porov. Jn 6, 41), akoby sa chceli navzájom uistiť o tom, o čom sú presvedčení, a uzatvárajú sa v akejsi nedobytnej pevnosti. A tak nedokážu uveriť. Zatvorené srdce, ako veľmi škodí.
Venujme tomu všetkému pozornosť, pretože niekedy sa to isté môže stať aj nám, v našom živote viery a v našej modlitbe: môže sa nám stať, že namiesto toho, aby sme skutočne počúvali, čo nám chce Pán povedať, hľadáme u neho a u druhých len potvrdenie toho, čo si myslíme, potvrdenie nášho presvedčenia, našich úsudkov, ktoré sú predsudkami. Takýto spôsob obracania sa na Boha nám však nepomáha skutočne sa stretnúť s Bohom, nepomáha ani sa otvoriť daru jeho svetla a milosti, ani rásť v dobrote, ani plniť jeho vôľu a prekonávať uzavretosti a ťažkosti.
Bratia a sestry, viera a modlitba ak sú opravdivé, tak otvárajú myseľ a srdce, neuzatvárajú ich. Keď nájdete človeka, ktorý je uzavretý v mysli, v modlitbe, takáto viera a modlitba nie sú opravdivé.
Položme si teda otázku: som schopný sa vo svojom živote viery, vo svojom vnútri, skutočne stíšiť a načúvať Bohu? Som pripravený prijať jeho hlas mimo svojich vlastných schém a tiež s jeho pomocou prekonávať svoje obavy?
Panna Mária, pomáhaj nám, aby sme s vierou počúvali Pánov hlas, a aby sme s odvahou plnili jeho vôľu.
(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Andrej Klapka, Martin Jarábek)
