Vatikán 9. augusta (TK KBS) Didier Grandjean, ktorý sa narodil a vyrastal v náboženskej rodine vo švajčiarskom Fribourgu, našiel svoju cestu k službe Cirkvi prirodzene. Po absolvovaní regrutačnej školy švajčiarskej armády slúžil v rokoch 2011 až 2019 v Pápežskej švajčiarskej garde. V rozhovore pre Vatican News 34-ročný Grandjean spomína na svoju cestu od uniformy Pápežskej švajčiarskej gardy ku kňazskému golieru. Počas služby v garde často prichádzal do kontaktu s pútnikmi a bol ovplyvnený ich vierou, čo bolo impulzom pre jeho vlastné duchovné „zjavenie“. Čas, ktorý strávil v modlitbe a kontemplácii, bol nevyhnutný pre jeho duchovné dozrievanie a prechod na cestu kňazského povolania.

Hoci jeho rodina bola veriaca, táto zmena cesty ich spočiatku zaskočila. Avšak následná pozitívna reakcia a podpora zo strany jeho blízkych ešte viac posilnili jeho odhodlanie a dôveru v duchovné povolanie. „Choď, toto je tvoja cesta,“ zaznelo z úst Grandjeanovho otca. Kľúčový moment zažil počas konkláve v roku 2013, keď bol svedkom veľkosti a symboliky Cirkvi, ako aj oddanosti pápeža Františka. Disciplína a priateľstvo patria k hodnotám, ktoré spájajú podstatu člena Švajčiarskej gardy a kňaza. Grandjean si uvedomuje, že venovať sa druhým si vyžaduje vytrvalosť, a hovorí, že „modlitba je ako boj“. Inšpirovaný titulom Servus servorum Dei (Sluha Božích služobníkov), sa snaží slúžiť nezištne a s veľkou pokorou. Grandjean v rozhovore tiež povedal, že ho znepokojuje stále väčšia „pohodlnosť spoločnosti“, kde sa vytráca význam obety a dlhodobého záväzku. Napriek poklesu počtu kňazských a rehoľných povolaní ľudia stále vyhľadávajú rady skúsených kňazov, čo im prináša radosť a usmernenie. „To, čoho sa zrieknete z predchádzajúceho života, sa vám stonásobne vráti,“ uzavrel bývalý gardista.

Zdroj: VaticanNews – anglická redakcia
Spracoval: M. Lipiak