Bratislava 8. augusta (TK KBS) V liturgickom kalendári si dnes pripomíname svätého Dominika, kňaza.
Dominik sa narodil v Caleruege v Kastílii v Španielsku okolo roku 1170. Jeho matka Jana je uctievaná ako blahoslavená. Otec Félix bol statočný a bohabojný muž. Brat Antonio sa stal diecéznym kňazom, brat Mannes vstúpil k dominikánom a je taktiež uctievaný ako blahoslavený. Do štrnásteho roku ho vzdelával strýko, matkin brat, ktorý bol kňazom. Neskôr odišiel študovať do Palencie.
Dominik predal svoje knihy, aby pomohol obetiam miestneho hladomoru. Sprevádzal biskupa Diega d’Azevedo na diplomatickú misiu do severnej Európy. Keď prechádzali cez región Toulouse, stretol sa s albigénskou herézou, ktorá pustošila juh Francúzska. Albigénci, alebo katari, učili, že všetko hmotné je zlé. Žili v prísnej askéze, odmietali manželstvo aj kňazstvo.
V Dominikovi vzrástla misionárska túžba a chcel dať Krista poznať pohanom.
Známy je príbeh zo života svätého Dominika, keď sa celú noc rozprával s katarským hostinským, až kým ho svojimi argumentmi, ale aj láskavým a úctivým prístupom nepresvedčil obrátiť sa na pravú katolícku vieru. Inokedy sa mal stretnúť s katarskými oponentmi a dohodli sa, že si vopred spíšu argumenty. Dominik ich odovzdal svojim oponentom.
Tí sa rozhodli overiť pravosť Dominikových slov tým, že hodia hárok papiera do ohňa. Listina vypadla z ohniska úplne nedotknutá. Povedali si, že to skúsia druhý aj tretíkrát, no oheň sa ju opäť nepoškodil. Hárok papiera, napriek tomu, že bol v strede plameňov, vypadol z nich a vôbec nebol obhorený. Ani po tomto zázraku však heretici neboli ochotní pripustiť, že sa mýlia.
V roku 1206, po druhej ceste do severnej Európy, sa Diego a Dominik na svojej spiatočnej ceste do Španielska stretávajú v Montpellier s pápežskými legátmi poverenými konvertovaním heretikov. Radili im, aby išli pešo, bez zlata a striebra, ako to učí evanjelium. Diego poslal svoju batožinu späť do Osmy a vydali sa s Dominikom kázať v apoštolskej chudobe.
Po smrti Diega pokračoval Dominik v apoštolskej práci, avšak výsledky jeho námahy boli len nepatrné. Podľa tradície sa mu zjavila Panna Mária a naučila ho modlitbu ruženca.
Napätie vyústilo do bitky katolíkov na čele so Šimonom z Montfortu, ktorí mali okolo tritisíc vojakov, proti vyše stotisíc bludárom 12. septembra 1213. Katolíci heretikov zázračne porazili.
V roku 1206 založil Dominik na úpätí Pyrenejí v obci Prouille ženský kláštor.
Po Dominikovom návrate z Lateránskeho koncilu prijala malá skupina kazateľov regulu svätého Augustína a zvyky premonštrátov. 22. decembra 1216 pápež potvrdil komunitu v Toulouse a 21. januára 1217 na označenie povolania bratov použil názov „kazatelia“.
Dominik rozposlal svojich bratov do rôznych končín. Niektorí odišli do Španielska, iní do Paríža, ďalší podporovali mníšky z Prouilhe. Sám Dominik odišiel do Talianska, aby o svojom konaní informoval pápeža. Poslal bratov študovať do Bologne. Podobne ako Paríž, aj toto mesto bolo dôležitým univerzitným centrom.
Prichádzali povolania; rád prijal zákony a počas prvých generálnych kapitul slávených v rokoch 1220 a 1221 sa organizoval do provincií. Vyčerpaný Dominik zomrel v Bologni 6. augusta 1221 po návrate z kazateľskej misie v Lombardii. V roku 1234 ho kanonizoval pápež Gregor IX.
Zdroj: dominikani.sk
