Bratislava 7. augusta (TK KBS) V liturgickom kalendári si dnes pripomíname svätého Kajetána. Je patrónom Neapola, Bavorov, theatínov a uchádzačov o zamestnanie.
Kajetán vyštudoval právo v Padove a dostal miesto v pápežskej kúrii v Ríme. Tam sa v roku 1516 stal kňazom. Venoval sa hlavne modlitbe a návšteve nemocníc. S Jánom Petrom Caraffom založil v roku 1524 Kongregáciu rehoľných klerikov so záväzkom žiť v chudobe a slúžiť náboženskému vzdelávaniu kňazov a ľudu. V roku 1527, keď drancujúci žoldnieri zničili ich dom v Ríme, odišli pokračovať v práci do Benátok. Kajetán zomrel v Neapole, v kláštore, ktorý sám založil.
Služobník Božej prozreteľnosti
Kajetán bol druhým dieťaťom v rodine grófa z rodu Gaetani a jeho manželky Márie Porta. Narodil sa v roku 1480 v Thiene pri Vicenze v Taliansku. Jeho matka ho po krste zverila pod ochranu Panny Márie a s jej pomocou ho vychovávala v kresťanských cnostiach. Od detstva vynikal zbožnosťou, čistým úprimným srdcom a štedrosťou. Zo svojho vreckového sýtil žobrákov a pretože mu to bolo málo, prosil o príspevky pre nich aj od príbuzných a známych. V roku 1504 ukončil právnické vzdelanie v Padove a získal doktorát z cirkevného aj občianskeho práva. Po otcovej smrti sa rozhodol študovať teológiu.
Život v službe a chudobe
Začal žiť asketicky a jeho skromnosť, stotožňujúca sa s chudobou, poburovala príbuzných. V dedine Rampazzo, na území ich grófstva, postavil s bratom kostol a odišiel do Ríma, kde chcel pokračovať v skromnom živote a službe na Božiu česť. Aby svojím vzdelaním pomáhal ľuďom, zapísal sa medzi právnych poradcov. Robil dobré skutky hlavne medzi chorými a všetok voľný čas venoval modlitbe. Povesť o jeho činnosti a schopnostiach sa dostala k pápežovi Júliusovi II., ktorému potom slúžil ako tajný sekretár. V roku 1516 prijal v srdci Božie volanie a bol vysvätený za kňaza.
Reformátor a zakladateľ
V roku 1518 sa vzdal hodnosti pápežského preláta a navštívil rodný kraj Vicenzu, kde mu medzitým matka odišla do večnosti. Vo Vicenze sa zapojil do robotníckeho spolku sv. Jeronyma a povzbudzoval druhých k horlivosti. V roku 1520 odišiel do Benátok, kde sa usídlil v novej nemocnici a preukazoval skutky milosrdnej lásky. Kajetán je uvádzaný aj ako zakladateľ nemocnice pre nevyliečiteľne chorých. Svojou činnosťou ovplyvňoval aj šľachticov, učil ich starať sa o chorých a pomáhať im v nemocniciach.
Založenie theatínov
V roku 1523 sa vrátil do Ríma a krátko na to sa tam zoznámil s Jánom Petrom Caraffom, biskupom z Theate (dnes Chieti), neskorším pápežom Pavlom IV. Spolu založili Kongregáciu rehoľných klerikov, ktorí si volili úplnú chudobu a službu náboženského vzdelávania duchovenstva a ľudu. Nesmeli nič vlastniť a almužnu smeli prijať len vtedy, ak bola z vďačnosti Bohu. Na sviatok Nájdenia svätého kríža v roku 1524 zložili prvé sľuby a podľa diecézy o. Petra Caraffu sa nazývali teatíni. Spoločenstvo ich rádu bolo potvrdené pápežom Klementom VII.
Posledné roky a smrť
V roku 1533 založil ďalší kláštor v Neapole. Kajetán vynikal skromnosťou, pokorou a žil veľmi asketicky. V roku 1547, počas poslednej choroby, vyprosil pokoj a mier Neapolu, v ktorom sa schyľovalo k občianskej vojne. Keď sa priblížil jeho odchod z pozemského života, vyslovil prianie: „Môj Spasiteľ zomrel na kríži. Nechajte ma zomrieť aspoň na popole.“ Zomrel 7. augusta. Blahorečený bol v roku 1629 pápežom Urbanom VIII. a v roku 1671 bol pápežom Klementom X. vyhlásený za svätého. Theatíni sa rozšírili aj do ďalších krajín, vrátane Prahy, kde v roku 1717 postavili Kostol sv. Kajetána a jeho socha sa nachádza aj na Karlovom moste.
Zdroj: Životopisy svätých
