Rím 6. augusta (VaticanNews) „Veriaci ľud prichádza prosiť presvätú Bohorodičku o požehnanie, pretože ona je sprostredkovateľkou milosti, ktorá vždy a jedine prúdi od Ježiša Krista prostredníctvom pôsobenia Ducha Svätého“.

Aj toto sú slová z homílie Svätého Otca Františka, keď sa v pondelok 5. augusta zúčastnil na druhých vešperách pri príležitosti výročia posvätenia Baziliky Santa Maria Maggiore. Prinášame plné znenie homílie.

Videozostrih z vešpier

Zdroj: VaticanNews

Homília pápeža Františka v Bazilike Santa Maria Maggiore 

Túto slávnosť charakterizujú dva znaky: prvým je tradičné „sneženie“, ktoré sa uskutoční onedlho, počas modlitby Magnifikat; a druhým je ikona Salus populi romani. Tieto dva znaky, dobre interpretované, nám môžu pomôcť pochopiť posolstvo Božieho slova, ktoré sme sa modlili v žalmoch a počuli v čítaní.

Sneženie. Je to len nejaký folklór alebo má aj symbolickú hodnotu? Záleží na nás a na tom, ako ho vnímame a aký mu dávame význam. Všetci vieme, že evokuje zázračný úkaz, ktorý ukázal pápežovi Libériovi miesto, kde mala byť postavená prvotná bazilika. Avšak skutočnosť, že sa tento znak opakuje na dnešnej slávnosti, vo vnútri baziliky a počas liturgie, nás nabáda čítať ho skôr symbolicky.

A tak navrhujem, aby sme sa nechali viesť dvoma veršami zo Sirachovcovej knihy, kde sa o snehu, ktorý padá z oblohy na Boží zásah, píše toto: „Oko obdivuje krásu jeho belosti / a srdce žasne, keď vidí, ako padá.“ (Sir 43, 18) (pozn. prekl.: podľa talianskeho originálu) . Mudrc tu vyzdvihuje dvojaký pocit, ktorý tento prírodný úkaz vyvoláva v ľudskej duši: obdiv a úžas.

Pri pohľade na padajúci sneh „oko obdivuje“ a „srdce žasne“. A to nás vedie pri výklade znaku sneženia takto: môžeme ho chápať ako symbol milosti, teda skutočnosti, ktorá v sebe spája krásu a bezodplatnosť. Je to niečo, čo si nemožno zaslúžiť, nieto ešte kúpiť, možno to prijať len ako dar, a ako také je aj úplne nepredvídateľné, podobne ako sneženie v Ríme uprostred leta. Milosť vzbudzuje obdiv a úctu. Nezabúdajme na tieto dve slová: schopnosť obdivovať a schopnosť žasnúť. A tieto dve schopnosti nesmieme stratiť, pretože vstupujú do skúsenosti našej viery.

A s týmto vnútorným postojom sa náš pohľad teraz môže obrátiť na druhý, oveľa dôležitejší znak: starobylú mariánsku ikonu, ktorá je takpovediac klenotom tejto baziliky. V nej milosť plne nadobúda svoju kresťanskú podobu v obraze Panny Márie s dieťaťom. Presvätá Bohorodička. Tu sa milosť zjavuje vo svojej konkrétnosti, zbavená všetkých mytologických, magických či špiritistických obalov, ktoré sa v náboženstve vždy skrývajú. Na ikone je len to podstatné: Žena a Syn, ako v texte svätého Pavla, ktorý sme počuli pred chvíľou: „Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy“ (Gal 4, 4). Žena je plná milosti, počatá bez hriechu, nepoškvrnená ako čerstvo napadnutý sneh. Boh na ňu hľadel s obdivom a úžasom - aj Boh žasne... - a vyvolil si ju za Matku, pretože je dcérou jeho Syna: splodená v ňom ešte prv ako bol čas, stala sa jeho Matkou v plnosti času. Dieťa ľavou rukou drží Svätú knihu a pravou žehná; a prvá požehnaná je ona, Matka, požehnaná zo všetkých žien. Jej tmavý plášť necháva vyniknúť zlatému rúchu jej Syna: v Ňom jedinom prebýva celá plnosť božstva; ona, s holou tvárou, odráža Jeho slávu. Nájdime si čas a choďme sa pozrieť na ikonu Panny Márie. Pozrime sa na ňu v tichu, vidiac všetky tieto veci, hľadiac na túto ikonu, ktorá nás všetkých tak veľmi posväcuje. Nájdime si trochu času, aby sme potom išli a pozreli sa na ňu.

Preto veriaci ľud prichádza prosiť presvätú Bohorodičku o požehnanie, pretože ona je prostredníčkou milosti, ktorá prúdi stále a jedine od Ježiša Krista cez pôsobenia Ducha Svätého. Najmä počas nadchádzajúceho roka, Svätého jubilejného roka, bude do tejto baziliky prichádzať mnoho pútnikov, aby si vyprosili požehnanie od Presvätej Bohorodičky. Dnes sme sa tu zišli ako akýsi predvoj a dovolávame sa jej príhovoru za mesto Rím, naše mesto a za celý svet, najmä za pokoj: pokoj, ktorý je pravý a trvalý len vtedy, ak vychádza z kajúcich sŕdc a odpustených sŕdc; odpustenie robí pokoj, pretože je to Pánov vznešený postoj, odpúšťať; pokoj, ktorý pochádza z Kristovho kríža, z jeho krvi, ktorú vzal od Márie a vylial na odpustenie hriechov.

Na záver by som sa chcel obrátiť na Pannu Máriu slovami svätého Cyrila Alexandrijského na konci Efezského koncilu: „Pozdravujem ťa, Mária, Božia Matka, ty, ktorá si priniesla svetlo, ty najčistejšia.

Pozdravujem ťa, Panna Mária, Matka a služobnica. Panna, skrze toho, ktorý sa z teba narodil; Matka, skrze toho, ktorého si držala v náručí. [...] Pozdravujem ťa, Mária, poklad zeme; lampa, ktorá nezhasne; z teba sa zrodilo slnko spravodlivosti.“ (Homília 11: PG 77). Svätá Božia Matka, oroduj za nás.

A teraz vás pozývam, aby ste všetci spoločne - uvidíme, či to dokážete - všetci spoločne trikrát zopakovali: „Pozdravujem ťa, presvätá Bohorodička“. Všetci spoločne: „Pozdravujem ťa, presvätá Bohorodička“.

Preklad: Miroslava Holubíková, Martin Jarábek

Fotogaléria