Bratislava 5. augusta (TK KBS) V pondelok 5. augusta slávime sviatok Panny Márie Snežnej a slávnosť posvätenia rímskej Baziliky Panny Márie (Santa Maria Maggiore).
Santa Maria Maggiore je najväčší rímsky kostol zasvätený Matke Božej. Chrám je považovaný za najstaršiu baziliku zasvätenú Panne Márii na Západe. Bazilika bola postavená na príkaz pápeža Sixta III. krátko po Efezskom koncile v roku 431. Na Efezskom koncile bola Panna Mária vyhlásená za Matku Božiu, čo so sebou prinieslo nekonečné diskusie o tom, či jej toto postavenie a titul skutočne patrí.
Základom vyhlásenia koncilu je, že Panna Mária je skutočne Matkou Božou, pretože je plnohodnotnou matkou Krista – druhej osoby Najsvätejšej Trojice, ktorý je jednou osobou s dvoma prirodzenosťami, ľudskou a božskou, ktoré sa obe spojili v lone svätého nazaretského dievčaťa. Inými slovami, nie je možné, aby Mária bola Kristovou matkou a aby sa jej materstvo zredukovalo iba na jeho ľudskú prirodzenosť (akoby bolo možné byť matkou len Krista – človeka).
Potvrdením Máriinho božského materstva konciloví otcovia odsúdili nestoriánsku herézu (difyzitizmus), ktorá tvrdila, že v Kristovi sú dve radikálne oddelené prirodzenosti a že Mária je matkou iba Ježiša ako človeka a z dlhodobého hľadiska sa to rovná bludnému tvrdeniu, že v Ježišovi sú „dve osoby,“ nie jedna. Keďže však Mária je matkou Krista v jeho jednote a plnosti, je úplne legitímne povedať, že je „Matkou Božou.“ Pápež František vždy pred a po zahraničnej ceste navštívi baziliku, zanechá pri mariánskom obraze kyticu kvetov a na chvíľu sa zastaví, aby sa pomodlil.
Panna Mária Snežná
Pôvod úcty k Panne Márii Snežnej sa spája s ikonou Salus Populi Romani (Spása rímskeho ľudu), titulom, ktorým kresťania v ríši vzývali Božiu Matku. Tento obraz sa nachádza v Bazilike Santa Maria Maggiore.
Podľa starej tradície žil v Ríme v 4. storočí zbožný kresťanský pár vznešeného pôvodu. Manželia mali bohatý materiálny majetok, ale jedna vec im chýbala: nemali deti. Roky sa modlili, aby im Pán požehnal syna, ktorý by ich miloval a zdedil ich majetok, ale Boh ich zrejme nechcel vypočuť. Nakoniec sa rozhodli, že za svojho „dediča“ vyhlásia Pannu Máriu a svoj majetok venujú šíreniu jej kultu. V reakcii na to sa im v horúcu letnú noc 4. augusta zjavila Panna Mária a vyjadrila želanie, aby na vrchu Esquiline, jednom zo siedmich kopcov Ríma, postavili baziliku. Znakom pre nájdenie správneho miesta, povedala Panna Mária, bude miesto, ktoré je pokryté snehom. Zdalo sa to absurdné – vzhľadom na typické letné podmienky na severnej pologuli.
Medzitým sa Panna Mária zjavila aj pápežovi Libériovi (352 – 366) a dala mu rovnaké posolstvo. A sneh bol znamením. Nasledujúci deň, 5. augusta, zatiaľ čo letné slnko pálilo rímsku pôdu, celé mesto s úžasom pozorovalo oblasť na kopci Esquiline pokrytú snehom. Manželia prišli na miesto plní radosti, pretože všetko sa stalo tak, ako Panna Mária predpovedala.
Sneh pokrýval dostatočne veľkú plochu, aby sa na ňu zmestila veľká budova. Pápež Libérius potom nariadil, aby sa vyznačil presný obvod zasneženej plochy skôr, ako zmizne. On sám potom pomáhal pri rozmiestňovaní a tiež pri kladení prvých kameňov budúcej baziliky. Manželia ponúkli pápežovi pomoc pri financovaní stavby. O niekoľko rokov neskôr pápež Sixtus III. (432 – 440) postavil na mieste predchádzajúceho kostola súčasnú baziliku. Táto bazilika je dnes známa ako Santa Maria Maggiore. V priebehu rokov bol kostol prestavaný, obnovený, rozšírený a upravený, ale v duchu, v akom manželia podľa tradície darovali svoj majetok na počesť Panny Márie. Dnes na pamiatku tohto slávneho zázraku veriaci pri slávení Eucharistie každé výročie hádžu z klenby baziliky okvetné lístky bielych ruží.
Zdroje: Cirkev.cz/Aciprensa
