Vatikán 24. júla (VaticanNews) V stredu 24. júla Svätá stolica zverejnila list prefekta Dikastéria pre náuku viery, kardinála Victora Manuela Fernándeza, udeľujúci „nulla osta“ duchovnej skúsenosti zo Svätyne Najsvätejšej Trojice – Milosrdenstva v Maccio v severotalianskom Lombardsku. List, ktorý schválil pápež, bol zaslaný biskupovi diecézy Como, kardinálovi Oscarovi Cantonimu.
Vďaka nadobudnutiu platnosti nových noriem na rozlišovanie údajných nadprirodzených javov, Dikastérium pre náuku viery udelilo ďalšie schválenie - nulla osta. Tentoraz sa vzťahuje na duchovnú skúsenosť Svätyne Maccio vo Villa Guardia v severotalianskej oblasti Como. Ide o miesto, kde Gioacchino Genovese, učiteľ hudby a vedúci zboru, ženatý muž a otec dvoch dcér, začal v roku 2000 vnímať prostredníctvom „intelektuálnych vízií“ „živú prítomnosť tajomstva Najsvätejšej Trojice“.
Tento poctivý, diskrétny človek, ktorý nikdy nevyhľadával žiadnu pozornosť, o päť rokov neskôr požiadal o zapojenie sa ďalších ľudí, prostredníctvom adorácií, modlitieb či novény. Po počiatočnom preskúmaní spisov Genoveseho a všeobecnejšie tohto fenoménu, udelil v roku 2010 vtedajší biskup Coma, Diego Coletti, farskému kostolu štatút pútnického miesta a pomenoval ho „Svätá Trojica - Milosrdenstvo“. Aj keď len Syn prijal ľudskú prirodzenosť, zdôrazňuje v liste kardinál Fernández, „Cirkev je povolaná stále viac objavovať v Kristových gestách to nekonečné milosrdenstvo trojjediného Boha, ktoré sa v spisoch pána Genoveseho nazýva menom ‚Trojica Milosrdenstvo‘. To je stredobodom všetkých posolstiev, pretože v konečnom dôsledku je to stredobod Zjavenia.“
„Najsvätejšia Trojica je zdrojom milosrdenstva a jeho dokonalého uskutočňovania. Vo svetle tohto presvedčenia, to, čo sa v spisoch spirituality a Magistéria viackrát hovorí o Božom alebo Kristovom milosrdenstve, nadobúda silný trojičný zmysel. Marginalizácia trojičného tajomstva v teologickej reflexii a spiritualite minulých storočí je dobre známa. V tomto zmysle je duchovná skúsenosť pána Genoveseho v súlade so znovuobjavením ústredného postavenia Najsvätejšej Trojice pre kresťanskú vieru a život, ku ktorému došlo v minulom storočí.“
Kardinál zároveň v liste uvádza niekoľko aspektov, ktoré treba vyjasniť, osobitne výrazy použité v súvislosti s Najsvätejšou Trojicou. Prefekt Dikastéria pre náuku viery zároveň píše: „Môžeme potvrdiť, že duchovný podnet vyplývajúci zo skúseností, o ktorých rozpráva pán Gioacchino Genovese v súvislosti s „Trojicou - Milosrdenstvom“, ak sa interpretuje vo svetle toho, čo bolo povedané [viď list – pozn. red.], ako tvrdia rôzni konzultovaní odborníci, neobsahuje teologické ani morálne prvky, ktoré by boli v rozpore s náukou Cirkvi. V každom prípade treba postupovať tak, aby sa pri vydávaní antológie spisov vyhlo textom obsahujúcim mätúce výrazy... a aby sa tento list umiestnil do zbierky ako úvod.“
V liste sa zároveň upresňuje, že niektoré texty, v ktorých sa hovorí o diablovi, „treba interpretovať ako vyjadrenie Boha, ktorý nikdy nezabúda na svoje milované stvorenie, aj vtedy, keď sa ono od Neho slobodne a definitívne odvrátilo“. A dodáva sa, že iné texty, obsahujúce „presné údaje pre biskupa alebo iné osoby (podrobnosti o dátumoch, časoch, miestach a iné detaily), nie sú pre ostatných veriacich užitočné a ani sa nemôžu považovať za božské indikácie pre niektorých bez dôkladného rozlišovania zainteresovaných osôb“. Všetky budúce posolstvá musí biskup vyhodnotiť „v dialógu s Dikastériom pre náuku viery“. Hodnota posolstiev, ktoré prijal Gioacchino Genovese, s ich symbolickým jazykom spočíva v snahe prekonať prílišné oddeľovanie kristológie od trojičnej teológie a pozýva nás objaviť „Najsvätejšiu Trojicu - Milosrdenstvo“, ktorá sa odráža v každom Ježišovom geste.
Článok Vatican News spracovala Zuzana Klimanová
