Bratislava 24. júla (TK KBS) Pápež František bol v uplynulých týždňoch pod paľbu kritiky. Spustil dokument Fiducia supplicans o požehnávaní párov v neregulárnych situáciách, ktoré vydalo Dikastérium pre náuku viery. Z viacerých strán sa ozývali kritické hlasy o zmenách v učení Katolíckej cirkvi. Zaujímavé však je, že v mnohých západných štátoch vyvolal tento dokument pobúrenie, no z úplne iného dôvodu ako u nás. Portál nm.sk pri tejto príležitosti hovorilo s košickým pomocným biskupom Mons. Marekom Forgáčom. Prinášame úryvok z rozhovoru.
...
- U nás je zvykom zavolať kňaza na požehnávanie príbytkov. Nemali by ste problém požehnať dom páru, ktorý žije v neregulárnom zväzku?
V minulosti sa mi to aj stalo a možno som o tom ani nevedel. Keď som chodil požehnávať domy, niekedy ma zavolali aj ľudia, ktorých som osobne nepoznal. Pomodlil som sa s nimi, požehnal som dom, požehnal som ich a možno žili aj v neregulárnom zväzku a ja som ani o tom nevedel.
To však nič nemení na veci, že to požehnanie prijali. To nie je požehnanie ich zväzku, ale to je požehnanie domu, prípadne osôb, ktoré sú tam. Nič zlé sa v tom nestalo. Iste, po tom, ako vyšiel tento dokument, by bolo treba dodať, že ak by sme zistili, že je to tak, bola by na mieste aj určitá katechéza.
- Vlnu kritiky si vyslúžila najmä časť, ktorá sa venuje požehnávaniu párov rovnakého pohlavia…
Sú to veľmi citlivé témy. Na jednej strane je tu jasný pohľad na to, aké sú morálne zásady života, a na druhej strane je tu aj snaha, aby sme druhých nezraňovali. A v tomto nám znova veľmi pomáha psychológia. Nielen v konkrétnom prístupe k človeku, ale aj v poznaní pravdy. To znamená, že vieme lepšie pochopiť, prečo je niekto taký, aký je. Možno si prešiel náročným až krutým životom.
Len mi nepovedzte, že žijem dobre. Lebo ja viem, čo je hriech, a viem, čo je žiť v Božej milosti.
Máme takého človeka odsúdiť alebo skôr máme myslieť na to, že aj on má právo na evanjelium a na Božie milosrdenstvo? Samozrejme, stále s vedomím, že máme jasný pohľad na to, ako má život človeka po morálnej stránke vyzerať. Sú to veľké výzvy, na ktorých potrebujeme pracovať. Myslím, že na Slovensku sme na to málo pripravení.
Mali ste osobnú skúsenosť s tým, že sa na vás obrátili ľudia s homosexuálnou orientáciou?
Roky som pracoval s mladými vysokoškolákmi a stretol som sa so všeličím. Vždy som mal na mysli to, ako by v tej chvíli reagoval sám Ježiš. Predtým ako som odchádzal na synodu do Ríma, kontaktoval ma jeden mladý muž s tým, že cíti príťažlivosť k rovnakému pohlaviu. Povedal mi, že skúšal písať viacerým kňazom, no nik ho neprijal.
Mal som s ním veľmi úprimný rozhovor a premáhal ma súcit a ľútosť, keď som videl, koľko utrpenia sa vojde do jedného života… Aj vďaka tomu som pochopil mnohé súvislosti v jeho živote. Dal som mu požehnanie a na záver mi povedal jednu krásnu vec: „Len mi nepovedzte, že žijem dobre. Lebo ja viem, čo je hriech, a viem, čo je žiť v Božej milosti.“ Bolo to krásne stretnutie, ktoré mi ešte viac otvorilo oči v tom, aby sme sa nesnažili byť exkluzívni, ale otvorili dvere pre všetkých, ktorí Boha úprimne hľadajú.
Zdroj: nm.sk
