Bratislava 24. júla (TK KBS) Pápež František bol v uplynulých týždňoch pod paľbu kritiky. Spustil dokument Fiducia supplicans o požehnávaní párov v neregulárnych situáciách, ktoré vydalo Dikastérium pre náuku viery. Z viacerých strán sa ozývali kritické hlasy o zmenách v učení Katolíckej cirkvi. Zaujímavé však je, že v mnohých západných štátoch vyvolal tento dokument pobúrenie, no z úplne iného dôvodu ako u nás. Portál Nové mesto pri tejto príležitosti hovorilo s košickým pomocným biskupom Mons. Marekom Forgáčom. Prinášame úryvok z rozhovoru.

- Dnes mnoho mladých odkladá prijatie životného záväzku na neskôr. Či už vstup do kňazstva alebo manželstva. Čo je príčinou tohto posunu?

Žijeme dobu záväzkov, ktoré nezaväzujú. Záväzok dnes pre ľudí neznamená to, čo voľakedy. Mám na mysli aj kňazskú vysviacku, aj sviatostné manželstvo. Kým predtým si ľudia za rozhodnutiami stáli, dnes je to inak. Hoci by išlo aj o sviatostný záväzok. Pápež František hovorí, že žijeme tekutú dobu, ktorá je mimoriadne nestabilná.

- Samotné prijatie záväzku teda nemusí byť znakom zrelosti…

Nie. Dnes je jednou z hlavných príčin neplatnosti manželstva citová nezrelosť tých, ktorí sa zaviazali žiť spolu do smrti.

...

V akej forme by sa mal tento dokument pretaviť do pastoračnej praxe?

Konferencia biskupov Slovenska k tomu vydala usmernenie. Pomerne jasne pomenoval, že nemá ísť o požehnanie, ktoré by malo evokovať nejaké potvrdzovanie alebo sviatosť, a nemá sa vykonávať v slávnostnej forme. A zároveň má byť vyjadrená vôľa zo strany tých, ktorí požehnanie prijímajú, že túžia ísť cestou evanjelia. To znamená, že je tam nejaká túžba vychádzať zo stavu, v ktorom sú, a približovať sa k stavu, o ktorom nám hovorí evanjelium.

- U nás je zvykom zavolať kňaza na požehnávanie príbytkov. Nemali by ste problém požehnať dom páru, ktorý žije v neregulárnom zväzku?

V minulosti sa mi to aj stalo a možno som o tom ani nevedel. Keď som chodil požehnávať domy, niekedy ma zavolali aj ľudia, ktorých som osobne nepoznal. Pomodlil som sa s nimi, požehnal som dom, požehnal som ich a možno žili aj v neregulárnom zväzku a ja som ani o tom nevedel.

To však nič nemení na veci, že to požehnanie prijali. To nie je požehnanie ich zväzku, ale to je požehnanie domu, prípadne osôb, ktoré sú tam. Nič zlé sa v tom nestalo. Iste, po tom, ako vyšiel tento dokument, by bolo treba dodať, že ak by sme zistili, že je to tak, bola by na mieste aj určitá katechéza.

- Vlnu kritiky si vyslúžila najmä časť, ktorá sa venuje požehnávaniu párov rovnakého pohlavia…

Sú to veľmi citlivé témy. Na jednej strane je tu jasný pohľad na to, aké sú morálne zásady života, a na druhej strane je tu aj snaha, aby sme druhých nezraňovali. A v tomto nám znova veľmi pomáha psychológia. Nielen v konkrétnom prístupe k človeku, ale aj v poznaní pravdy. To znamená, že vieme lepšie pochopiť, prečo je niekto taký, aký je. Možno si prešiel náročným až krutým životom.

Len mi nepovedzte, že žijem dobre. Lebo ja viem, čo je hriech, a viem, čo je žiť v Božej milosti.

Máme takého človeka odsúdiť alebo skôr máme myslieť na to, že aj on má právo na evanjelium a na Božie milosrdenstvo? Samozrejme, stále s vedomím, že máme jasný pohľad na to, ako má život človeka po morálnej stránke vyzerať. Sú to veľké výzvy, na ktorých potrebujeme pracovať. Myslím, že na Slovensku sme na to málo pripravení.

Mali ste osobnú skúsenosť s tým, že sa na vás obrátili ľudia s homosexuálnou orientáciou?

Roky som pracoval s mladými vysokoškolákmi a stretol som sa so všeličím. Vždy som mal na mysli to, ako by v tej chvíli reagoval sám Ježiš. Predtým ako som odchádzal na synodu do Ríma, kontaktoval ma jeden mladý muž s tým, že cíti príťažlivosť k rovnakému pohlaviu. Povedal mi, že skúšal písať viacerým kňazom, no nik ho neprijal.

Mal som s ním veľmi úprimný rozhovor a premáhal ma súcit a ľútosť, keď som videl, koľko utrpenia sa vojde do jedného života… Aj vďaka tomu som pochopil mnohé súvislosti v jeho živote. Dal som mu požehnanie a na záver mi povedal jednu krásnu vec: „Len mi nepovedzte, že žijem dobre. Lebo ja viem, čo je hriech, a viem, čo je žiť v Božej milosti.“ Bolo to krásne stretnutie, ktoré mi ešte viac otvorilo oči v tom, aby sme sa nesnažili byť exkluzívni, ale otvorili dvere pre všetkých, ktorí Boha úprimne hľadajú.

Zdroj: nm.sk