Rím 23. júla (TK KBS) Pôsobenie na univerzite vymenil za ambonu, pretože vraví, že nie je nič krajšie ako ohlasovanie Slova. Táto misia poznačila celý kňazský život kardinála Raniera Cantalamessu, ktorý sa práve dožíva 90 rokov. Tento taliansky kapucín je držiteľom neobyčajného rekordu – už 44 rokov je kazateľom Pápežského domu. V praxi to znamená, že počas adventu a pôstu, ako sám spočítal, predniesol už 352 kázní pre Jána Pavla II., Benedikta XVI. a Františka.
Do sveta so Slovom
Cantalamessa sa narodil 22. júla 1934 v Colli del Tronto. „Nazvali ma Vinicius podľa hrdinu knihy Quo vadis,“ spomínal v jednom rozhovore. Ako 12-ročný vstúpil do nižšieho seminára bratov kapucínov, čím rodičov veľmi nepotešil. Otec, jednoduchý robotník, sníval o tom, že jeho syn sa stane účtovníkom a zaistí rodine slušný život. „Rodičia dúfali, že ma to rýchlo prejde, lebo som bol lapaj a len s ťažkosťami som rešpektoval pravidlá,“ dodal. V roku 1958 bol v Sanktuáriu Svätého domu v Lorete vysvätený za kňaza. Vo Švajčiarskom Fribourgu si urobil doktorát z teológie a v Miláne z klasickej filológie. Jeho druhým domovom sa stala katedra na univerzite, kde prednášal o histórii počiatkov kresťanstva a bol spoluzakladateľom a vedúcim katedry náboženských vied na Katolíckej univerzite Najsvätejšieho Srdca v Miláne. V rokoch 1975 – 1981 bol členom Medzinárodnej teologickej komisie vo Vatikáne. V roku 1979 urobil krok, ktorý je pre akademický svet nepochopiteľný – ukončil akademickú kariéru a vydal sa do sveta hlásať Božie Slovo.
Chvíľu pred 90. narodeninami vyznal: „Ďakujem Bohu, že ma presmeroval z univerzitnej katedry na ambonu s Božím Slovom. Neznamená to kritiku mojich skorších skúseností či vedeckej práce. Veľmi mi pomáhajú v hlásaní Slova. Avšak práve ohlasovanie Božieho Slova je tá najkrajšia vec, aká sa mi mohla stať, pretože viem, že hlásam dobrú novinu, pravdu, že neklamem ľudí. Toto povolanie ma robilo veľmi šťastným. Samozrejme, ako často opakujem, treba si dávať pozor: môže sa totiž stať, že ten, kto ohlasuje pokoru, je sám pyšný.“
Kardinál v pustovni
Pápež František, s ktorým sa poznajú už odkedy bol arcibiskupom v Buenos Aires, ho menoval kardinálom 28. novembra 2020 a zároveň mu dal výnimku, podľa ktorej nemusel byť vysvätený za biskupa. „Chcem umrieť vo svojom františkánskom habite, ktorý milujem, a chcem v ňom byť pochovaný, čo by mi asi nedovolili, keby som bol biskupom,“ vyznal Cantalamessa. Napriek vysokému veku stále plní funkciu kazateľa Pápežského domu, ktorej nositeľmi sú už od roku 1743 kapucíni. V roku 2009 sa však presťahoval do pustovne vzdialenej 80 km od Ríma. Ide o pustovňu Milosrdnej lásky v Cittaducale, kde býva spolu s niekoľkými klariskami kapucínkami, pre ktoré je zároveň duchovným otcom. „Potrebujem viac ticha, viac modlitby a viac kontemplácie,“ odôvodnil svoje rozhodnutie.
Dieťa, ktoré nosilo vodu
Keď sa ho pri príležitosti jubilea pýtali na duchovných sprievodcov na ceste životom, vymenoval osobnosti od sv. Augustína po Pascala, od Kierkegaarda po milovanú Angelu z Foligna a svojho spolubrata kapucína sv. pátra Pia. Vyznal, že o cirkvi ho učil kardinál Carlo Maria Martini, s ktorým „často putoval po Dolomitoch a diskutoval o Svätom písme“. Páter Cantalamessa pri spomínaní nadviazal na knihu, ktorú vydal na svoje 80. narodeniny pod názvom *Dieťa, ktoré nosilo vodu*. „Celý život som robil to isté ako v detstve, keď som nosil vodu žencom na pole starých rodičov. Zmenila sa len voda, ktorú nosím – Božie Slovo – a zmenili sa ženci, medzi ktorými boli počas 40 rokov aj traja veľmi trpezliví pápeži: Ján Pavol II., Benedikt XVI. a teraz František,“ povedal kazateľ. S charakteristickým zmyslom pre humor spomína, že raz spočítal kázne, ktoré predniesol pre pápežov. „Ak počítam v priemere osem kázní ročne, vrátane adventných a pôstnych kázní, dáva nám to 352 kázní, čo zodpovedá mnohým hodinám z času pápežov. Dosť veľká zodpovednosť! Keď sa ma pýtajú, prečo som stále kazateľom, odpovedám – a vôbec nežartujem, že pápeži dobre vedia, že na tejto pozícii spôsobí otec Cantalamessa Cirkvi najmenšiu škodu,“ rozpráva s humorom.
Spomínal tiež na výnimočné kazateľské skúsenosti, akými boli meditácie pre pentekostálne hnutie, luteránov či anglikánov, na ktoré ho pozvali, pretože má výnimočnú schopnosť vysvetľovať osobu Matky Božej nekatolíkom. Príkladom je Generálna synoda anglikánskeho spoločenstva v roku 2015, počas ktorej kázal vo Westminsterskom opátstve v Londýne. „Kráľovná Alžbeta si všimla tú novinku. Povedala, že ak je katolícky kňaz pozvaný kázať vo Westminsteri, znamená to, že medzi kresťanmi sa naozaj niečo mení,“ povedal otec Cantalamessa.
V službe troch pápežov
V odpovedi na otázku o dôležitých ľuďoch vo svojom živote uviedol sv. Jána Pavla II., s ktorým spolupracoval 25 rokov z jeho 27-ročného pontifikátu. Pápežský kazateľ spomenul veľkopôstne meditácie, ktoré predniesol tesne pred pápežovou smrťou. „Počas Veľkého pôstu sa stav Jána Pavla II. zhoršil a bol prevezený do kliniky Gemelli. Prostredníctvom svojho sekretára Stanisława Dziwisza ma požiadal, aby som mu faxom poslal text meditácie o Eucharistii, ktorú som predniesol počas jeho neprítomnosti v kúrii. Dňa 18. marca, teda deväť dní pred jeho smrťou, som dostal list s jeho podpisom, v ktorom mi z hĺbky srdca poďakoval za bohatstvo meditačných postrehov a duchovné osvieženie,“ spomínal otec Cantalamessa. Povedal, že v zásuvke má päť veľkopôstnych meditácií, ktoré pripravil pre Benedikta XVI., no neboli hlásané kvôli jeho rezignácii v roku 2013.
Pápežský kazateľ spomínal, že si obzvlášť cení jeden dar, ktorý dostal od Františka. Ide o svätorečenie jeho milovanej Angely z Foligna, františkánskej terciárky, ktorá žila v rokoch 1248 – 1309. „Napísal som Svätému otcovi list s poďakovaním a pripomenul som v ňom sľub, ktorý dal Ježiš Angele: ‚Budem žehnať aj tých, ktorí budú o Tebe iba počuť‘ a dodal som: ‚Čo teda spraví pre tých, ktorí ju vyniesli na oltár?‘“ spomínal kapucín známy svojím veľkým zmyslom pre humor. Otec Cantalamessa sa priznal, že je v podstate premýšľavým a uzavretým človekom, snáď dokonca trochu strániacim od ľudí. Preto je presvedčený, že otvorenosť a úsmev dostal ako dar od Ducha Svätého: „Pri hlásaní Božieho Slova nemôže byť človek ponurý. Radosť je pre ľudí oveľa presvedčivejšia a my máme svojím životom ukázať, že Ježiš vstal z mŕtvych a zvíťazil nad smrťou.“ Na otázku, čo by sme mu mali želať na ďalšie roky, pápežský kazateľ odpovedal: „Aby som mohol aj naďalej hlásať Božie Slovo a takto slúžiť ľuďom.“
Zdroj: E-kai
Preložil: M. Hamada
