Bratislava 19. júla (TK KBS) Vďaka dobrodincom zo Slovenska mohla Pápežská nadácia ACN - Pomoc trpiacej Cirkvi poslať do vojnou skúšanej Gazy a Západného brehu Jordánu vyše 150 000 eur. Latinský patriarchát Jeruzalema vďaka tejto podpore zabezpečí kresťanom v Gaze prísun základných potrieb – liekov, potravín a vody, paliva a hygienických potrieb. Pripojiť sa k pomoci dá na tomto linku.
„Vonku je deštrukcia a smrť, ale tu vnútri je život!“ Tieto slová povedala nedávno jedna farníčka z pásma Gazy. Už vyše deväť mesiacov veriaci v meste Gaza žijú v areáli katolíckej farnosti Svätej rodiny, kde sa na začiatku vojny skryli pred náletmi. Mnohí z nich sa nemajú kam vrátiť, ich domovy už neexistujú. Žiaľ, ani tu nie sú celkom v bezpečí.
Len pred niekoľkými dňami zomreli štyria ľudia pri útoku na školu Svätej rodiny v areáli farnosti. Dnes v kostole, škole a priľahlých budovách ešte stále provizórne býva niekoľko stoviek veriacich – rodiny, deti, seniori a zdravotne postihnutí. Kto mohol, utiekol. Farár P. Gabriel Romanelli sa zachoval presne naopak. Začiatok vojny ho zastihol za hranicami, no napriek tomu sa vrátil hneď, ako to bolo možné.
Spolu s P. Carlosom Ferrerom, provinciálom Inštitútu vteleného Slova, chcú ostať so svojimi veriacimi. Pripojili sa ku kaplánovi P. Yusufovi, ktorý im s rehoľnými sestrami neúnavne slúžil, vysluhoval sviatosti a organizoval humanitárnu pomoc. V Gaze od októbra nefungujú školy, preto páter Gabriel zostavil vzdelávacie skupiny, v ktorých sa vyučujú hlavné školské predmety.
Okrem toho kňazi navštevujú chorých a starých, prinášajú im Eucharistiu a vysluhujú sviatosť pomazania chorých. Denne navštevujú aj Dom milosrdenstva v susedstve, kde sa sestry Matky Terezy starajú o deti a seniorov so špeciálnymi potrebami. P. Carlos (vpravo) a P. Gabriel (3. sprava) s latinským patriarchom navštívili rodiny bývajúce v budove školy.
„Každý deň je čo robiť. To, že sa môžeme stretávať, je požehnaním. Ľudia tak vedia, že sestry a pátri sú tu pre nich a s nimi,“ hovorí páter Carlos. Napriek všetkému nešťastiu, utrpeniu a vyčerpaniu, napriek napätiu z vojny sa kresťania v Gaze zhodujú: je lepšie byť „v Ježišovom dome“, vo farnosti, ako kdekoľvek inde.
Podľa pátra Carlosa títo kresťania denne svedčia o svojej ochote, láske a pevnej vôli. Nevzdávajú sa a hoci im chýbajú potrebné prostriedky, nezištne si navzájom pomáhajú, organizujú programy, denne sa stretávajú na modlitbách. Páter Carlos prosí aj o duchovnú podporu: „Spoliehame sa na vaše modlitby! Modlíme sa za vás a ďakujeme vám. Modlíme sa za koniec vojny a za lepšiu budúcnosť v mieri!“
Zdroj: ACN - Pomoc trpiacej Cirkvi
