Bratislava 16. júla (TK KBS) Dnes 16. júla je v katolíckom kalendári spomienka Preblahoslavenej Panny Márie Karmelskej. Toto pomenovanie sa vzťahuje na pohorie Karmel v Izraeli a na rehoľu karmelitánov. Hebrejské slovo „karmel“ znamená záhrada alebo sad. Vrchy Karmelu ho pripomínajú, keď sa na krátky čas v roku pokryjú zeleňou. V Biblii je pohorie symbolom krásy a kypriaceho života.
Najznámejšou udalosťou, ktorá sa k tomuto miestu v Biblii viaže, je zápas o vieru Izraela v dobe proroka Eliáša (9. storočie pred Kristom). Charakter pohoria poskytoval dobré podmienky na život v ústraní. V kresťanskej epoche sa na hore Karmel už od 6. storočia zdržiavali pustovníci. Dejiny karmelitánskeho škapuliara sa však začínajú až v 12. stor. Po prechodnom oslobodení Svätej zeme križiakmi sa vytvorila okolo r. 1155 na Karmeli väčšia mníšska komunita z pútnikov a niektorých križiakov. Zakladateľ karmelitánov sv. Bertold sa v roku 1185 usadil so svojimi desiatimi spoločníkmi v jaskyni proroka Eliáša na hore Karmel a žil tam ako pustovník. On i jeho nasledovníci žili ako duchovní synovia proroka Eliáša a prezývali sa bratmi Najsvätejšej Panny Márie z hory Karmel. Jeruzalemský latinský patriarcha im niekedy v rokoch 1206-1214 zostavil stanovy, ktoré v r. 1226 schválil pápež Honorius III. Prví karmelitáni tvorili vo Svätej zemi komunitu, no žili ako pustovníci v oddelených celách, kde sa venovali modlitbe a práci. Stretávali sa v oratóriu iba na spoločnú modlitbu a bohoslužbu. Žili v mlčaní, pôste a konali tvrdé skutky pokánia. Zvlášť si uctievali Pannu Máriu. Ale už o niekoľko desaťročí im hrozil zánik, keď ich v polovici 13. storočia tlak moslimov donútil presídliť sa do Európy.
Podľa tradície sa vtedajšiemu generálnemu predstavenému Šimonovi Stockovi, ktorý keď spozoroval nebezpečenstvo hroziace rádu, prosil Najsvätejšiu Pannu o pomoc. V noci z 15. na 16. júla 1251 uzrel Najsvätejšiu Pannu Máriu v sprievode anjelov, Panna Mária mu podala škapuliar hnedej farby. Vtedy počul tieto Máriine slová: „Prijmi, najmilší synu, škapuliar tvojho rádu ako znak môjho bratstva, výsadu pre teba a všetkých karmelitánov. Kto v ňom zomrie, nebude trpieť vo večnom ohni. Je to znak spásy, záchrana v nebezpečenstvách, znamenie pokoja a večného záväzku.“ Panna Mária mu teda venovala škapuliar na znak svojej ochrany a pomoci. Preto sa Karmelská Panna Mária nazýva aj Škapuliarska. Svätý Šimon Stock po tomto zjavení založil Bratstvo nerehoľných členov, cez ktorých šíril úctu k Panne Márii Karmelskej a k svätému škapuliaru po celom svete. Kvôli prenasledovaniu sa v 13. stor. rozhodli presídliť do Európy. Odplávali na Cyprus, Sicíliu, do Francúzska a Anglicka. Tam sa prispôsobili západokresťanskému typu kláštorných mníchov v žobravých rádoch.
Začiatkom 14. storočia sa Najsvätejšia Panna Mária ukázala pápežovi Jánovi XXII. a odporúčala mimoriadnu starostlivosť o „jej karmelitánsky rád“. Sľúbila hojné milosti a spásu tým, čo patria do rádu a verne zachovávajú svoje sľuby. Podobne aj tým, čo patria do Bratstva sv. škapuliara, zachovávajú cnosť čistoty podľa stavu a modlia sa za Cirkev. Nakoniec sľúbila všetkým mimoriadnu milosť, známu pod názvom „sobotná výsada“: „Ja, ich Matka, ich v prvú sobotu po smrti vyslobodím z očistca a zavediem na horu večného života.“ Pápež Ján XXII. potom v roku 1322 vydal bulu „Sacratissimo uti culmine“, ktorou potvrdil spomenutý druhý prísľub sobotnej výsady. Neskôr pápeži dovolili sláviť sviatok v niektorých katolíckych krajinách.
Najvýznamnejším dňom rehole je 16. júl 1726, keď sa spomienka Preblahoslavenej Panny Márie začala sláviť aj v rímskom kalendári. Napokon 24. septembra 1726 pápež Benedikt XIII. rozšíril toto dovolenie na celú Cirkev. S nosením plátenných škapuliarov sú spojené viaceré prisľúbenia a milosti. Veriaci ich používajú dodnes.
Škapuliar, z latinského slova scapula – lopatka, označuje pôvodne časť odevu. Je to pás látky (okolo 40 cm široký s otvorom pre krk a hlavu), ktorý splýva z pliec vpredu i vzadu. Je bežnou súčasťou rehoľného oblečenia nielen u karmelitánov. To je riadny, veľký škapuliar.
Menší alebo stredný škapuliar nosia členovia tretieho rádu patričnej rehole. Ten pozostáva z dvoch štvorcových kusov látky (vo farbe rehoľného škapuliara) spojených dvoma stuhami na okrajoch tak, aby sa dal prevesiť cez hlavu, pričom jeden kus látky je na prsiach a druhý na chrbte.
Tretí, malý škapuliar, pozostáva z dvoch malých štvorčekov takej istej látky (spojených tenkými stužkami alebo šnúrkami) a je určený pre nečlenov rehole. Prijímajú ho pri osobitnom zasväcujúcom obrade a nosia ho pod svojím normálnym oblekom. Apoštolská stolica zaradila škapuliar medzi sväteniny. Svojou mocou potvrdila výsady škapuliara, opierajúc ich účinnosť o modlitby celej Cirkvi. Uvedomovala si, že vytrvalé nosenie tohto znaku osobitného zasvätenia stále pripomína veriacemu plnenie kresťanských povinností a robí ho účastným na duchovných dobrodeniach karmelitánskej alebo inej rehole. Okrem toho druhý uvedený prísľub sa viazal na podmienky vedúce k väčšej kresťanskej dokonalosti: na čistotu života primeranú svojmu stavu a na dennú modlitbu tzv. malých hodiniek k Panne Márii. Toto recitovanie mariánskeho breviára môže splnomocnený kňaz (príp. spovedník) zameniť za inú modlitbu alebo za pôst či iný druh sebazaprenia podľa možností toho-ktorého jedinca. Škapuliar sa popri ruženci stal jednou zo základných mariánskych pobožností. V súčasnosti je pobožnosť k sv. škapuliaru známa nielen v Európe, ale na celom svete. Treba pripomenúť, že pápež sv. Ján Pavol II. nosil posvätný škapuliar od detstva. Keďže nepretržité nosenie pláteného škapuliara sa vo viacerých povolaniach (baníci, hutníci, vojaci...) stretávalo s vážnymi ťažkosťami, pápež sv. Pius X. dovolil (16. decembra 1910) namiesto pláteného škapuliara nosiť škapuliarsky medailón. Ten má na jednej strane obraz Božského Srdca a na druhej obraz Panny Márie.
Malý škapuliar sa stal taký populárny, že okrem karmelitánskeho vznikli aj škapuliare iných rehoľných spoločností a bratstiev (napr. trinitárov, servítov, františkánov, lazaristov a i.). Prakticky škapuliar pozostáva z dvoch malých kúskov látky, spojených dvoma stužkami. Obvykle je na nich znázornené videnie Panny Márie Karmelskej a obraz Panny Márie s Ježiškom. Škapuliar sa prijíma zvláštnym obradom len raz a odovzdáva ho kňaz, diakon, alebo iná poverená osoba. Plátený škapuliar môže nahrádzať medailón, na ktorom je vyobrazené Srdce Ježišovo a obraz Panny Márie Karmelskej. Každý, kto nosí škapuliar, zaväzuje sa žiť podľa evanjelia.
Pri príležitosti tejto spomienky sa konali na viacerých miestach mariánske púte. Na Slovensku sú najznámejšie pútnické miesta Preblahoslavenej Panny Márie Škapuliarskej napríklad v Topolčiankach, Gaboltove, Domaniži, Stropkove, Trstenej či Bôrke.
Pápež František v nedeľu 14. júla nás v súvislosti so slávením Panny Márie Karmelskej nás vyzval:
„Božia Matka, ktorú budeme pozajtra sláviť ako Pannu Máriu z hory Karmel, nech je útechou a nech vyprosí pokoj pre všetky národy, ktoré sú utláčané hrôzou vojny. Prosím, nezabúdajme na sužovanú Ukrajinu, Palestínu, Izrael, Mjanmarsko.“
Prinášame 12 faktov o škapuliari Panny Márie Karmelskej
1. Nie je to amulet
Škapuliar nie je amulet, ani automatická záruka spásy alebo oslobodenie od požiadaviek kresťanského života.
2. Bol to odev
Slovo „škapuliar“ pochádza z latinského „scapulae“, čo znamená „ramená“. Pôvodne to bol vrchný odev nosený mníchmi pri práci. Karmelitáni ho prijali ako znamenie zasvätenia Panne Marii a snažili sa napodobňovať jej oddanosť Kristovi a blížnym.
3. Je to dar od Panny Márie
Podľa tradície Panna Mária darovala škapuliar svätému Šimonovi Stockovi 16. júla 1251. Maria mu povedala: „Toto bude znamenie a výsada pre teba i pre všetkých karmelitánov: ten, kto zomrie so škapuliarom, nebude trpieť večným ohňom.“ Cirkev neskôr rozšírila škapuliar aj na laikov.
4. Je to miniaturizovaný habit
Je to ako miniaturizovaný karmelitánsky habit, ktorý môžu nosiť všetci ako znamenie zasvätenia Panne Márii. Skladá sa zo šnúrky nosenej okolo krku s dvoma malými kúskami hnedého materiálu – jeden na hrudi a druhý na chrbte. Obvykle sa nosí pod oblečením.
5. Je to uniforma služobníkov
Svätý Alfonz z Liguori, učiteľ Cirkvi, povedal: „Rovnako ako ľudia sú hrdí na to, že iní nosia ich uniformu, tak je Matka Božia potešená, keď jej služobníci nosia jej škapuliar ako dôkaz ich zasvätenia jej službe a sú členmi rodiny Matky Božej.“
6. Má tri významy
Máriina materinská láska a ochrana, príslušnosť k Márii a príjemné Kristovo jarmo, ktoré nám pomáha niesť.
7. Je to svätá znamenie
Cirkev ho uznáva ako svätú znamenie, ktoré nám pomáha žiť svätým životom a posilňuje našu nábožnosť. Škapuliar nerozdeľuje milosti ako sviatosti, ale vedie nás k láske k Pánovi a k pokániu, ak ho prijímame s oddanosťou.
8. Môže byť darovaný nekatolíkovi
Raz priviedli k svätému Šimonovi umierajúceho starca, ktorý, keď sa prebral z bezvedomia, povedal svätcovi, že nie je katolík, ale nosí škapuliar ako sľub svojim priateľom a denne sa modlí Zdravas Mária. Pred smrťou prijal krst a pomazanie chorých.
9. Bol viditeľný pri zjavení v Fatime
Lucia, vizionárka Panny Márie z Fatimy, opísala, že pri poslednom zjavení (október 1917) sa jej zjavila Mária s karmelitánskym hábitom a škapuliarom v ruke a pripomenula, aby ho jej deti nosili s úctou.
10. Škapuliar, ktorý nebol poškodený
Blahoslavený pápež Gregor X. bol pochovaný so svojím škapuliarom a 600 rokov neskôr, keď bol jeho hrob otvorený, bol tento predmet nepoškodený. Niečo podobné sa stalo aj svätému Alfonzovi z Liguori.
11. Nemôže byť nikým vnucovaný
Udelenie škapuliara by malo byť prednosťou spoločenstva a pri slávení by mal byť jasne vyjadrený duchovný význam a oddanosť Panne Márii. Prvý škapuliar by mal požehnať kňaz a nasadiť ho zasvätenej osobe s nasledujúcou modlitbou: „Prijmi tento požehnaný škapuliar a pros Najsvätejšiu Pannu, aby si ho vďaka jej zásluhám nosil bez škvrny hriechu a aby ťa chránila pred všetkým zlým a viedla ťa k večnému životu.“
12. Požehnaný je len prvý, ktorý dostanete
Keď je požehnaný prvý škapuliar, nositeľ nemusí žiadať o požehnanie ďalších škapuliarov. Opotrebované škapuliare, ak sú požehnané, by sa nemali vyhadzovať, ale radšej spáliť alebo pochovať ako znamenie úcty.
