Vatikán 14. júla (Vatican News) „Evanjelium sa nehlása osamote, ale v spoločenstve.“ Pápež František o tom hovoril vo svojej úvahe pred poludňajšou modlitbou Anjel Pána. Pripomenul, že keď Ježiš posielal učeníkov na misiu, poslal ich „po dvoch“ a poradil im, aby si so sebou brali len to najnutnejšie, pretože, ako povedal Svätý Otec, zbytočná batožina zaťažuje a brzdí cestu, čím sa svedectvo stáva menej účinným.
Drahí bratia a sestry, požehnanú nedeľu!
Dnes nám evanjelium hovorí o Ježišovi, ktorý posiela svojich učeníkov na misiu (porov. Mk 6,7 – 13). Posiela ich „po dvoch“ a odporúča im dôležitú vec, aby si so sebou vzali len to najpotrebnejšie.
Zastavme sa na chvíľu pri tomto obraze: učeníci sú poslaní spolu a majú si so sebou vziať len to najpotrebnejšie.
Evanjelium neohlasujeme sami, ale ohlasuje sa spolu, ako spoločenstvo a k tomu je potrebné, aby sme si zachovali skromnosť, aby sme vedeli byť striedmi v používaní vecí, delili sa o prostriedky, schopnosti a dary, aby sme sa zaobišli bez zbytočností. Prečo? Preto, aby sme boli slobodní, zbytočnosti nás robia otrokmi. A tiež aj preto, aby každý mal to, čo potrebuje na dôstojný život a aktívne prispieval k misii; a potom, aby sme boli striedmy v myšlienkach a pocitoch, aby sme zanechali vlastné obmedzené predstavy, predsudky, a aby sme opustili strnulosť, lebo ako zbytočná batožina sťažujú a brzdia cestu, aby sme uprednostnili dialóg a počúvanie, a tak zefektívnili svedectvo.
Zamyslime sa napríklad nad tým, čo sa deje v našich rodinách alebo v našich spoločenstvách: keď si vystačíme s tým, čo je potrebné, hoci aj s málom, s Božou pomocou sa nám darí napredovať a vychádzať spolu, deliť sa o to, čo máme, všetci sa musíme niečoho zrieknuť, aby sme sa navzájom podporovali (porov. Sk 4, 32 – 35). A už toto je misijné ohlasovanie, skôr a ešte viac ako slová, pretože stelesňuje krásu Ježišovho posolstva v konkrétnom živote. Rodina alebo spoločenstvo, ktoré takto žije, v skutočnosti vytvára okolo seba prostredie bohaté na lásku, v ktorom je ľahšie byť otvorený viere a novosti evanjelia a z ktorého človek odchádza lepší, odchádza pokojnejší.
Naopak, ak si každý ide svojou cestou, ak sa počítajú len veci – ktorých nikdy nie je dosť - ak sa navzájom nepočúvame, ak prevláda individualizmus a závisť - závisť je smrteľná, je to jed! - vzduch sa stáva ťažkým, život náročným a stretnutia sú skôr príležitosťou na nepokoj, smútok a skľúčenosť, než príležitosťou na radosť (porov. Mt 19, 22).
Drahí bratia a sestry, spoločenstvo a striedmosť sú dôležité hodnoty pre náš kresťanský život: spoločenstvo, vzájomný súlad a zdržanlivosť sú dôležité hodnoty, a pre náš apoštolát sú to nevyhnutné hodnoty, aby bola Cirkev skutočne misijnou, a to na všetkých úrovniach.
Môžeme teda o tom uvažovať: Mám chuť ohlasovať evanjelium tam, kde žijem? Chcem prinášať radosť a svetlo, ktoré pochádzajú zo stretnutia s Pánom? Preto, aby som to realizoval, som odhodlaný kráčať s otvorenou mysľou a s veľkodušným srdcom spolu s ostatnými, delím sa s nimi o nápady a schopnosti? A napokon: viem rozvíjať striedmy životný štýl, ktorý je pozorný voči potrebám mojich bratov a sestier? To sú otázky, ktoré by bolo dobré, aby sme si položili.
Panna Mária, Kráľovná apoštolov, pomôž nám, aby sme boli pravými učeníkmi-misionármi, v spoločenstve, harmónii medzi nami a striedmosti života.
Zdroj: Vatican News – A. Klapka, M. Jarabek
