Vatikán 12. júla (VaticanNews) Pápež František napísal predslov k novej publikácii o ženách a službe v Cirkvi – téme, ktorej sa venujú aj zasadania Rady kardinálov C9. Prinášame ho v plnom znení.

„Ženy a ministériá v synodálnej Cirkvi“ je kniha, ktorú podpísalo päť autorov a ktorá má byť podľa svojho podtitulu „otvoreným dialógom“ medzi samotnými autormi. Sú nimi tri teologičky a dvaja kardináli: sr. Linda Pocherová z kongregácie Dcér Márie Pomocnice, prednášajúca kristológiu a mariológiu na Pápežskej fakulte pedagogických vied Auxilium v Ríme; Jo B. Wells, biskupka Anglikánskej cirkvi a generálna podsekretárka Anglikánskeho spoločenstva a Giuliva Di Berardino, zasvätená panna (Ordo Virginum) diecézy Verona, liturgička, učiteľka a vedúca kurzov spirituality a duchovných cvičení a kardináli: Jean-Claude Hollerich, jezuita, luxemburský arcibiskup a generálny relátor XVI. riadneho generálneho zhromaždenia Biskupskej synody, a Seán Patrick O'Malley, kapucín, bostonský arcibiskup a predseda Pápežskej komisie pre ochranu maloletých.

Zozbierané texty pochádzajú zo stretnutia pápeža Františka, Rady kardinálov (C9) a troch teologičiek, ktoré sa uskutočnilo 5. februára.  Kniha, ktorú vydalo vydavateľstvo pavlínok (Paoline, Miláno 2024), nadväzuje na predchádzajúcu publikáciu „Zbaviť Cirkev mužskej dominancie“ („Smaschilizzare la Chiesa“) a začína sa predslovom pápeža Františka, ktorý prinášame v plnom znení:

Predslov pápeža Františka ku knihe „Ženy a ministériá v synodálnej Cirkvi“

„Skutočnosť je dôležitejšia než myšlienka: toto je jeden z princípov, ktorý v priebehu rokov viedol moje úvahy a rozlišovanie a ktorý som chcel odovzdať pre zamyslenie a rozlišovanie cirkevných spoločenstiev na začiatku môjho pontifikátu (Evangelii gaudium 231-232). Je pre mňa potešujúce vidieť, ako sa program navrhnutý rehoľnou sestrou Lindou Pocherovou pre formáciu Rady kardinálov na tému žien v Cirkvi riadi tým istým princípom, a to aj pokiaľ ide o takú dôležitú a chúlostivú tému, akou je služba v cirkevnom spoločenstve.

Kresťanské myslenie vo svojom teologickom, právnom, magisteriálnom a kultúrnom rozmere, vo svojej legitímnej snahe prekonať náhodnosť súčasnosti, sa nikdy nemôže úplne vyčleniť z kontextu, v ktorom je formulované. V priebehu modernej doby, poznačenej osobitne fascináciou nad „jasnými a zreteľnými“ ideami, sa aj Cirkev niekedy dostala do pasce, ktorou je považovať vernosť ideám za dôležitejšiu než pozornosť voči skutočnosti. Skutočnosť je však vždy väčšia ako idea, a keď naša teológia upadne do pasce jasných a vyhradených ideí, nevyhnutne sa zmení na Prokrustovo lôžko, ktoré obetuje skutočnosť alebo jej časť na oltár idey.

Istá miera utrpenia v cirkevných spoločenstvách, pokiaľ ide o spôsob chápania a prežívania služby - ministéria, nie je novou skutočnosťou. Dráma zneužívaní nás prinútila otvoriť oči pred pliagou klerikalizmu, ktorý sa netýka len vysvätených služobníkov, ale pokriveného spôsobu uplatňovania moci v Cirkvi, do ktorého môže upadnúť každý: aj laici, aj ženy.

Načúvať utrpeniu a radosti žien je určite spôsob, ako sa otvoriť realite. Keď im načúvame bez odsudzovania a bez predsudkov, uvedomíme si, že na mnohých miestach a v mnohých situáciách trpia práve v dôsledku nedostatku uznania toho, čím sú a čo robia, a tiež toho, čo by mohli robiť a čím by mohli byť, keby len mali priestor a príležitosť. Ženy, ktoré trpia najviac, sú častokrát tie najviac nablízku, tie najochotnejšie a najviac pripravené slúžiť Bohu a jeho kráľovstvu.

Tento malý zväzok, ktorý zhromažďuje provokatívne podnety, ktoré tri ženy ponúkli Rade kardinálov na tému ministéria - služby v Cirkvi, a tých, ktorí ju vykonávajú, má tú zásluhu, že nevychádza z myšlienky, ale z načúvania skutočnosti, zo sapienciálnej interpretácie skúsenosti žien v Cirkvi. A synodálny proces ako proces rozlišovania vychádza z reality a skúsenosti, v otvorenom dialógu a tvorivej vernosti veľkej tradícii, ktorá nás predchádzala a ktorá nás sprevádza.

Pokračujúce rozlišovanie na tému ministéria v synodálnej Cirkvi a tých, čo ho vykonávajú, chcem zveriť príhovoru svätých a svätíc, ktorí videli, počúvali a dotýkali sa Ježišovho spôsobu služby a spolu s ním formovali cirkevné telo v jeho pôvodnej konfigurácii: Mária, Peter, Ján, Magdaléna, aby sme vymenovali aspoň niektorých, spolu s ich spoločníkmi a spoločníčkami, ktorých príbehy a mená poznáme, a mnohými ďalšími anonymnými učeníkmi a učeníčkami, misionármi a misionárkami evanjelia, aby nám pomohli byť vernými a tvorivými vykladačmi Pánových zámerov.

Vatikán, 25. marca 2024

Preklad: Zuzana Klimanová