Rím 10. júla (VaticanNews) Pri budovaní podjazdu pri Anjelskom hrade v Ríme v súvislosti s prípravami na Jubilejný rok vyšli na povrch nové archeologické objavy. Okrem starobylej čistiarne, ktorej časti boli vykopané, aby boli neskôr prenesené k Anjelskému hradu, boli odhalené niektoré dôležité staršie štruktúry s fázami datovanými do prvej polovice prvého storočia nášho letopočtu. Objavili sa najmä pozostatky stĺporadia - portica postaveného oproti Tiberu a veľké záhrady patriace cisárovi Caligulovi.

Luxusná záhrada s výhľadom na breh Tiberu, ktorá bola ohraničená mohutným terasovým múrom z travertínu kvadratickej skladby (opus quadratum), rovnobežným s tokom rieky, pozdĺž ktorého spočívajú murované základy stĺpového portika - to sú nové archeologické nálezy na námestí Piazza Pia.

Po objavení veľkej fulloniky čiže čistiarne z druhej polovice 2. storočia n.l., ktorá je veľmi dobre zachovaná vo všetkých svojich častiach – od veľkých zrezaných džbánov používaných ako umývadlá, až po tri oplachovacie misy – teraz archeológovia zdokumentovali ďalšie tri stavebné fázy, od Augustovej doby až po Nerovu dobu.

Medzi nálezmi má značný význam pozostatok oloveného vodovodného potrubia (fistuly aquaria), na ktorom možno prečítať nápis: C(ai) Caesaris Aug (usti) Germanici, čiže Caius Cézar Augustus syn Germanicus: ide o Caligulu, cisára z rokov 37 až 41 n. l.

Možno tak určiť meno majiteľa vodovodu, a tým aj celej oblasti, a datovať prvé stavebné práce v tomto komplexe. Nápis zároveň ukazuje, že táto oblasť bola tiež súčasťou záhrad a vily Caligulovej matky (Horti di Agrippina maggiore). Starší objav ďalších olovených rúr s nápisom Iulia Augusta (teda s najväčšou pravdepodobnosťou Livia Drusilla, druhá manželka Augusta) vedie k záveru, že vila bola dedičstvom, ktoré sa odovzdávalo medzi členmi Augustovej rodiny až po Caligulu.

Medzi nálezmi sú obzvlášť pekné niektoré hlinené reliéfy z prvej polovice 1. storočia, ktoré boli využité na zakrytie neskorších kanálov. Ide o maľované, matricou vyrobené terakotové reliéfy s heraldickými a mytologickými výjavmi, ktoré mali pôvodne zdobiť strechu.

Zmienky v literárnych spisoch

Záhrada sa spomína aj v historických spisoch. Filón Alexandrijský v knihe De legatione ad Gaium uvádza, ako bol v Ríme požiadať o ukončenie prenasledovania alexandrijských Židov. Prvýkrát sa pokúsil stretnúť s Caligulom, ktorý, ako rozpráva, „po prvom pozdrave na planine Tiberu, vychádzajúc zo záhrad, ktoré mu zanechala jeho matka, zopakoval pozdrav a mávol pravou rukou na znak blahosklonnosti...“. Filón teda hovorí o časti mimo Agrippininej vily (Horti Agripinae), pri vchode neďaleko Tiberu.

Záhrady a stĺporadie spomína aj Seneca. V dialógu De ira píše: Caligula, „keď sa prechádzal v tej aleji záhrad svojej matky, ktorá oddeľuje portikus od rieky, dal niektorých z nich sťať pri svetle lampáša...“.

V spisoch Filóna a Senecu je veľmi jasná úzka topografická súvislosť medzi záhradami Horti a Tiberom, ako to vyplýva z nových objavov na námestí Piazza Pia.

Maria Milvia Morciani, Zuzana Klimanová – Vatican News