Vatikán 10. júla (TK KBS/Vatican News) Luxemburský kardinál, generálny relátor 16. riadneho generálneho zhromaždenia Biskupskej synody, sa v dokumente, ktorý včera 9. júla predstavili vo Vatikáne, venuje niektorým témam od ekleziológie cez spoluzodpovednosť laikov a žien, poslanie Cirkvi až po spoločnú cestu s inými cirkvami a kresťanskými spoločenstvami.
Medzi svedectvami na tlačovej konferencii, na ktorej bol predstavený Instrumentum laboris druhého zasadania synody o synodalite, nemohlo chýbať svedectvo jezuitského kardinála Jeana-Clauda Hollericha, generálneho spravodajcu XVI. riadneho generálneho zhromaždenia biskupskej synody. Luxemburského kardinála sme požiadali, aby rozviedol niektoré témy dokumentu, od ekleziológie cez spoluzodpovednosť laikov a žien, evanjelizačné poslanie Cirkvi až po spoločnú cestu, založenú na krste, s ostatnými cirkvami a kresťanskými spoločenstvami.
Ako bolo vytvorené Instrumentum laboris v porovnaní s predchádzajúcimi dokumentmi ako Súhrnná správa a Instrumentum laboris z prvého zasadania?
Instrumentum laboris nevznikalo od nuly. Máme Súhrnnú správu z prvého zasadnutia, potom máme opäť reakcie všetkých cirkví. Je to teologická reflexia toho, čo bolo povedané na prvom zasadaní. A to všetko spolu tvorí Instrumentum laboris, ktoré je pracovným nástrojom, nie výsledkom synody. Na začiatku synody majú členovia svoje predstavy a Instrumentum laboris sa robí preto, aby podnietilo potrebné diskusie počas zasadania synody.
Akých tém sa budú tieto diskusie týkať?
Témy ekleziológie, ako byť synodálnou cirkvou, ale v misii. Je to dôležité: sme misijná Cirkev, ľud pokrstených a boli sme Bohom poslaní ohlasovať evanjelium svetu. A to je naša úloha. Nielen my delegáti na synode, ale celý Boží ľud na základe toho, kde sme počas týchto troch rokov žili rôznymi spôsobmi, sme objavili prvky, plody synodality...
Pre misiu Cirkev potrebuje laikov, mužov a ženy. Veľa sa hovorí o zodpovednosti, o docenení laikov. Čo môžeme v tomto bode očakávať?
Určite áno. Cirkev nie je cirkvou klerikov, Cirkev je cirkvou pokrstených. Ženy a muži, všetci sme Bohom povolaní ohlasovať evanjelium a tvoriť Cirkev. Takže na ohlasovaní evanjelia sa podieľajú všetci a sú spoluzodpovední. To neznamená, že sa upúšťa od vysvätených služieb, biskupov, kňazov, ale v synodálnej Cirkvi nachádzajú svoj plný význam.
Do akej miery môžu byť zodpovední laici a ženy?
Pokiaľ ide o laikov, pre Cirkev nie je rozdiel v účasti a spoluzodpovednosti medzi mužmi a ženami. Všetko je otvorené pre ženy aj mužov. Videli sme už, keď pápež otvoril laické služby akolytátu a lektorátu ženám, a potom v novej službe katechétkam, že medzi ženami a mužmi je rovnosť. Synoda sa nezaoberá otázkou kňazskej vysviacky žien, pretože ju nepoložil celý svet. Niektoré miestne cirkvi nastolili otázku diakonátu žien a existuje komisia na prehĺbenie teologickej reflexie tohto bodu. Lepšie pochopiť, čo je diakonát, ktorý je účasťou na vysvätenej, ale nie kňazskej službe, a je vnímaný skôr ako služba.
Druhá otázka po tejto reflexii by potom bola, či táto vysvätená služba môže byť otvorená ženám. Je to však súčasť procesu a netreba si myslieť, že týmto zasadaním synody sa všetky procesy ukončia. Cirkev bude napredovať synodálnym spôsobom, Boží ľud bude prechádzať dejinami synodálnym spôsobom. A budú existovať otázky, na ktoré bude potrebné odpovedať.
Znamená kráčať spolu synodálnym spôsobom aj so sesterskými cirkvami, teda v zmysle ekumenických vzťahov?
Je to zrejmé, pretože ak sme Boží ľud a sme ľud pokrstených, máme krst aj v iných cirkvách a kresťanských spoločenstvách a rešpektujeme tento krst a tieto cirkvi a milujeme ich. A vidíme, že Duch Svätý pôsobí aj v týchto cirkvách. Takže táto úloha evanjelizačnej misie vo svete je úlohou spoločnou pre všetky cirkvi. Evanjelium musíme svetu ohlasovať spoločne, v našej rozmanitosti. A myslím si, že aj bratskí delegáti ostatných kresťanských denominácií boli na tejto synode veľmi otvorení. Z ich strany je tu väčší dopyt po účasti, a to znamená, že sa tiež cítia byť zapojení.
Zdroj: Vatican News – talianska sekcia
preklad K. Jančišinová