[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je štvrtok 25. 07. 2024   Meniny má Jakub      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Threads][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  júl  >>
poutstštpisone
1234567
891011121314
15161718192021
22232425262728
293031    

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Synoda, Instrumentum laboris: Misijná Cirkev so záväzkom všetkých
P:3, 09. 07. 2024 13:30, ZAH



Foto: Synod.va


Vatikán 9. júla (TK KBS/Vatican News) Zverejnený je základný text, ktorý bude usmerňovať prácu druhého zasadania XVI. riadneho generálneho zhromaždenia, ktoré je naplánované od 2. do 27. októbra. Dokument je v kontinuite s celým synodálnym procesom, ktorý sa začal v roku 2021, a predkladá návrhy pre Cirkev, ktorá je stále bližšie k ľuďom a na ktorej živote sa podieľajú všetci pokrstení. Medzi bodmi úvah je aj posilnenie úlohy žien v Cirkvi a potreba transparentnosti a zodpovednosti.

Ako byť misijnou synodálnou cirkvou? To je základná otázka, od ktorej sa odvíja Instrumentum laboris nasledujúceho zasadania Biskupskej synody, ktoré je naplánované od 2. do 27. októbra na tému „Za synodálnu Cirkev: spoločenstvo, spoluúčasť a misia“. Dokument zhromažďuje plody minuloročného stretnutia a integruje ich s výsledkami iných stretnutí, ako napríklad medzinárodného stretnutia farárov (konalo sa v Sacrofane v Rímskej provincii od 29. apríla do 2. mája) a výsledkov desiatich študijných skupín, ktoré z poverenia pápeža prehĺbili niektoré otázky, ktoré vyplynuli zo synody 2023. Dokument, zverejnený a predstavený dnes, v utorok 9. júla, neponúka žiadne „prefabrikované odpovede“, ale skôr „línie a návrhy“, ako Cirkev ako celok môže a bude schopná odpovedať „na potrebu 'synodálneho poslania'“, teda Cirkvi, ktorá je bližšie k ľuďom, je menej byrokratická, ktorá je domovom a Božou rodinou, v ktorej sú všetci pokrstení spoluzodpovední a podieľajú sa na jej živote v rozlišovaní rôznych služieb a úloh.

Päť častí dokumentu

Dokument je štruktúrovaný do piatich častí: úvod, základy a tri ústredné časti. V úvode sa pripomína doteraz prekonaná cesta a vyzdvihujú sa už dosiahnuté míľniky, ako je napríklad rozšírené používanie synodálnej metodológie Rozhovor v Duchu. Po nej nasledujú základy (č. 1 – 18), ktoré sa zameriavajú na chápanie synodality, vnímanej ako cesta obrátenia a reformy. Zdôrazňuje sa, že vo svete poznačenom rozdeleniami a konfliktami je Cirkev povolaná byť znamením jednoty, nástrojom zmierenia a načúvajúcim uchom pre všetkých, najmä pre chudobných a marginalizovaných. „Podobne ako mesiac,“ píše sa v Instrumentum laboris, „aj Cirkev odráža svetlo: nemôže teda chápať svoje vlastné poslanie v sebareferenčnom zmysle, ale prijíma zodpovednosť byť sviatosťou zväzkov, vzťahov a spoločenstva s cieľom jednoty celého ľudského rodu“ (č. 4). Dokument teda opakuje, že „synodalita v žiadnom prípade neznamená znehodnotenie osobitnej autority a špecifickej úlohy, ktorú sám Kristus zveruje pastierom“ (č. 8), zdôrazňuje, že „synodalita nie je samoúčelná“, a pripomína spojenie medzi ňou a misiou, ktoré sú „úzko spojené“ (č. 9).

Ocenenie žien v Cirkvi

Základy venujú dostatočný priestor (č. 13 – 18) aj úvahám o úlohe žien vo všetkých oblastiach života Cirkvi, pričom zdôrazňujú „potrebu plnšieho uznania“ ich chariziem a povolania. „Boh si vyvolil niektoré ženy za prvé svedkyne a zvestovateľky vzkriesenia,“ pripomína dokument; ony sú teda „na základe krstu v stave plnej rovnosti, dostávajú rovnaké vyliatie darov od Ducha a sú povolané do služby Kristovho poslania“. Prvou zmenou, ktorú treba uskutočniť, „je teda zmena mentality“, pričom „treba prejsť na víziu vzťahovosti, vzájomnej závislosti a reciprocity medzi ženami a mužmi, ktorí sú sestrami a bratmi v Kristovi, vzhľadom na spoločné poslanie“.

Účasť a zodpovednosť žien

V niektorých kultúrach, vyplýva z dokumentu, „pretrváva silná prítomnosť maskulinizmu“; z tohto dôvodu sa na druhom zasadaní synody žiada „širšia účasť žien v procesoch cirkevného rozlišovania a vo všetkých fázach rozhodovacích procesov“ spolu so „širším prístupom k zodpovedným pozíciám v diecézach a cirkevných inštitúciách“, ako aj v seminároch, inštitútoch, teologických fakultách a „v úlohe sudcu v kanonických procesoch“. Návrhy sa týkajú aj zasvätených žien, pre ktoré sa očakáva „väčšie uznanie a rozhodnejšia podpora“ ich života a chariziem spolu s „ich zamestnaním na zodpovedných pozíciách“.

Pokračuje teologická reflexia o ženskom diakonáte

Pokiaľ ide o prijatie žien do diakonskej služby, dokument uvádza, že o to žiadajú „niektoré miestne cirkvi“, zatiaľ čo iné „opakujú svoj nesúhlas“ (č. 17). Zdôrazňuje sa, že táto téma „nebude predmetom práce“ v októbri budúceho roka, a preto je dobré, že „teologická reflexia pokračuje“. V každom prípade reflexia o úlohe žien „zdôrazňuje túžbu po posilnení všetkých služieb, ktoré vykonávajú laici“, pre ktorých sa žiada, aby „primerane formovaní mohli prispievať k hlásaniu Božieho slova aj počas slávenia Eucharistie“ (č. 18).

Časť I Vzťahy s Bohom, medzi bratmi a medzi cirkvami

Po úvode a základoch sa dokument venuje vzťahom (č. 22 – 50), ktoré umožňujú Cirkvi byť synodálnou v misii, to znamená vzťahom s Bohom Otcom, medzi bratmi a sestrami a medzi cirkvami. Charizmy, služby a vysvätení služobníci sú teda nevyhnutní vo svete a pre svet, ktorý uprostred toľkých protirečení hľadá spravodlivosť, pokoj a nádej. Z miestnych cirkví zaznieva aj hlas mladých ľudí, ktorí volajú po Cirkvi nie štruktúrnej, ani byrokratickej, ale založenej na vzťahoch, ktoré vzbudzujú a žijú rôzne dynamiky. V tejto perspektíve bude môcť októbrové zhromaždenie analyzovať návrh na oživenie nových služieb, ako je služba „počúvania a sprevádzania“. „Sú potrebné ,otvorené dvere' spoločenstva,“ vysvetľuje sa v texte, „cez ktoré môžu ľudia vstúpiť bez toho, aby sa cítili ohrození alebo odsúdení“ (č. 34).

Časť II Formačné cesty a rozlišovanie spoločenstva

Tieto vzťahy sa potom budú musieť rozvíjať kresťanským spôsobom po adekvátnych cestách v danom kontexte (č. 51 – 79), pretože „neexistuje misia bez kontextu, neexistuje Cirkev bez zakorenenia na konkrétnom mieste“ (č. 53). Základom bude preto formácia a „komunitné rozlišovanie“, ktoré umožní cirkvám prijímať primerané rozhodnutia, vyjadrujúce zodpovednosť a účasť všetkých. Zdôrazňujúc teda, že „rodina ako spoločenstvo života a lásky je privilegovaným miestom výchovy vo viere a kresťanskej praxi“, dokument uvádza, že „v prelínaní generácií je školou synodality. Všetci, slabí i silní, deti, mladí i starí, majú čo prijať a čo dať“ (č. 55).

Význam zodpovednosti

Medzi cestami, ktoré treba nasledovať, sú však aj také, ktoré umožňujú osobám s cirkevnou zodpovednosťou transparentne sa zodpovedať za svoje konanie pre dobro a poslanie Cirkvi. „Synodálna cirkev potrebuje kultúru a prax transparentnosti a zodpovednosti,“ píše sa v dokumente, „ktoré sú nevyhnutné na rozvíjanie vzájomnej dôvery potrebnej na spoločné kráčanie a spoluzodpovednosť za spoločné poslanie“ (č. 73).

Dôveryhodná cirkev si vyžaduje transparentnosť a zodpovednosť

Pripomínajúc potom, že „zodpovednosť za svoju službu spoločenstvu patrí k najstaršej tradícii, ktorá siaha až k apoštolskej Cirkvi“ (č. 74), pracovný dokument zdôrazňuje, že dnes „sa požiadavka transparentnosti a zodpovednosti v Cirkvi a zo strany Cirkvi stala zjavnou v dôsledku straty dôveryhodnosti v dôsledku finančných škandálov a najmä sexuálneho a iného zneužívania maloletých a zraniteľných osôb. Nedostatok transparentnosti a zodpovednosti podnecuje klerikalizmus“ (č. 75).

Časť III – Miesta ekumenického a medzináboženského dialógu

Dokument ďalej analyzuje miesta (č. 80 – 108) , kde sa formujú vzťahy a cesty. Miesta, ktoré treba chápať nie jednoducho ako priestory, ale skôr ako konkrétne kontexty, charakterizované kultúrami a dynamizmami ľudskej situácie. Pracovný dokument vyzýva k prekonaniu statickej vízie a pyramídového obrazu cirkevných vzťahov a skúseností a skôr uznáva ich rozmanitosť a pluralitu, ktoré umožňujú Cirkvi jednej a univerzálnej žiť v „dynamickej cirkularite na miestach a z miest“ bez toho, aby upadla do partikularizmu alebo sploštenia. Naopak: práve do takto vymedzeného horizontu treba vložiť veľké témy ekumenického, medzináboženského a kultúrneho dialógu. Do tohto kontextu zapadá aj hľadanie foriem vykonávania petrovskej služby, ktoré sú otvorené „novej situácii“ ekumenickej cesty k viditeľnej jednote kresťanov (č. 102 a 107).

Pútnici nádeje

Dokument napokon pripomína, že každá z otázok, ktoré obsahuje, má byť službou Cirkvi a možnosťou uzdraviť najhlbšie rany našej doby. Instrumentum laboris preto končí pozvaním pokračovať v ceste ako „pútnici nádeje“, a to aj v perspektíve Jubilea 2025 (č. 112).

Text dokumentu: [taliansky], [anglicky], [španielsky].

Zdroj: Vatican News – talianska sekcia – Isabella Piroová



( TK KBS, vatican News, ip; kj ) 20240709032   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]