Bratislava/Levoča 3. júla (TK KBS) Pred 29 rokmi zavítal na Mariánsku horu v Levoči svätý Ján Pavol II., kde odslúžil svätú omšu za prítomnosti mnohých veriacich.
Pápež Ján Pavol II. zavítal do Levoče, aby osobne slúžil svätú omšu hlavnej levočskej púte za účasti veľkého počtu pútnikov nielen zo Slovenska. Pápež tak splnil želanie slovenských pútnikov, ktorí prichádzali do Ríma a počas pápežských audiencií často prevolávali: „Svätý Otče, do Levoče!“
Už v časoch totalitného komunistického režimu na Slovensku Ján Pavol II. pri viacerých príležitostich dával najavo, že na levočských pútnikov pamätá. Počas pravidelnej modlitby Anjel Pána v nedeľu 3. júla 1988 pápež povedal: „Dnes nás naša návšteva mariánskych svätýň privádza na Slovensko – v duchovnej jednote s pútnikmi zhromaždenými v Levoči. Prichádzajú tam v prvú nedeľu desaťtisíce pútnikov, veriacich, väčšinou mladých, aby sa zhromaždili na modlitbu v prítomnosti Panny Márie. Drahí levočskí pútnici, v duchu putujem s vami na Levočskú horu, zo srdca vám žehnám: nech vás Božia Matka posilní vo viere, upevní v nádeji a rozohní v láske k Bohu a k blížnym.“
Presne o sedem rokov neskôr pápež Ján Pavol II. mohol putovať do Levoče ako pútnik uprostred veriacich nielen v duchu, ale aj osobne. Oltárny komplex bol zhotovený približne uprostred Levočskej hory v štýle tatranskej architektúry zo smrekového dreva. Pódium z oltárom bolo zhotovené tak, že Svätý Otec a koncelebranti mali pred sebou krásnu scenériu Levočskej hory, na vrchole ktorej sa vypínala mariánska bazilika. Oltár bol obklopený asi polmiliónovým davom veriacich nielen zo Slovenska, ale aj z iných krajín, najmä z Poľska, rodného kraja Svätého Otca.
Slávnostná svätá omša zo sviatku Návštevy Panny Márie sa začala o 9:30. So Svätým Otcom koncelebrovali desiatky hierarchov, medzi ktorými boli aj dvaja slovenskí kardináli Jozef Tomko a Ján Chryzostom Korec SJ. Vedľa Svätého Otca bol štátny sekretár kardinál Angelo Sodano a spišský diecézny biskup František Tondra. Ten na úvod svätej omše privítal Jána Pavla II. týmito slovami: „Svätý Otče, keď ste boli krakovským arcibiskupom, Spišská diecéza bola vašou susednou diecézou, a keď ste sa stali pápežom, medzi všetkými diecéznami Cirkvi sa aj Spišská diecéza stala vašou diecézou. Vítame vás medzi nami tu na Spiši, v Levoči na Mariánskej hore! Svätý Otče, do Levoče! – tak ste neraz počuli volanie našich pútnikov v aule Pavla VI. A teraz sa to stalo skutočnosťou. Všetci sa tešíme.“
Potom priblížil histórium mariánskych pútí na Levočskej hore počnúc polovicou 13. storočia až po súčasnosť. Poukázal na významnú udalosť, keď v roku 1984 on, pápež Ján Pavol II., povýšil chrám na Levočskej hore na baziliku minor. Pripomenul, že za vlády komunistického režimu stále viac narastal počet mladých ľudí, ktorí putovali na toto miesto. V ďalšej časti svojho príhovoru biskup Tondra poukázal na roky prenasledovania veriacich, v ktorých biskup Ján Vojtaššák a mnohí kňazi boli nespravodlivo odsúdení a väznení v komunistických žalároch.
Svätý Otec vo svojej homílii rozvinuj myšlienku z evanjelia o tajomstve návštevy, o ktorom rozjímame aj v druhom desiatku radostného ruženca. A zaspomínal si na to, čo znamenalo toto tajomstvo v živote viery poľských vericich v časoch komunistického útlaku:
„Dobre sa pamätám, čo znamenalo toto evanjelium Návštevy pre moju vlasť v časoch hrdinského odporu proti marxisticko-materialistickému systému. Vtedy na podnet poľského episkopátu, povzbudzovaného kardinálom Wyszynským, odišiel z Jasnej Góry z Čenstochovej veľmi známy a uctievaný obraz svätej Božej Rodičky, aby navštívil všetky poľské farnosti a spoločenstvá veriacich. Toto putovanie Panny Márie trvalo takmer dvadsaťpäť rokov.
Počas putovania boli rozličné pokusy prekaziť túto ,návštevu' zhabaním obrazu a jeho zadržaním na Jasnej Góre. A tak potom pri putovaní nosili iba rám bez obrazu. Ale tento prázdny rám bol v istom zmysle ešte výrečnejší, lebo povedal oveľa viac všetkým, ktorí ho videli. Zreteľne hovoril, že chýba náboženská sloboda; tá sloboda, na ktorú mal národ naozaj právo. Tak sa evanjelium Návštevy vpísalo do mojej pamäti i do môjho srdca a dnes som prišiel vydať vám o ňom svedectvo práve tu v Levoči, lebo aj vy máte v pamäti tie časy útlaku...“
Pred záverečným požehnaním sa Svätý Otec ešte raz prihovoril prítomným, aby ich posilnil a upevnil v ich kresťanskej viere. Povedal: „Bratia a sestry, tu ste boli vždy silní a to je sila Božia, proti ktorej ľudia nič nezmôžu. Vďaka tejto viere, vďaka tomuto presvedčeniu ste tým, čím ste. To je základ vašej identity a vašej vytrvalosti. Spolu s vašimi biskupmi zverujem celé vaše drahé Slovensko Bohu. Vaša minulosť dosvedčuje, že v Bohu bola vždy zakotvená vaša istota. Tu je aj cesta, ktorou máte kráčať v budúcnosti, a to na každom poli svojho života a svojej činnosti. V osobnom úsilí, v rodinách, v menších spoločenstvách, v celom národnom živote, v práci pre hmotné dobro, blahobyt, v hospodárskom, sociálnom i politickom dianí.“
Zdroje: Archív KBS/ výber z publikácie Kardinál Jozef Tomko, Život v službe evanjelia, Marián Čižmár, 2018
