Vatikán 29. júna (VaticanNews) Pri dnešnej poludňajšej modlitbe Anjel Pána pápež z okna Apoštolského Paláca vysvetlil, že Božie kráľovstvo „nie je trezor ani pevná miestnosť“, a že každý doň môže vstúpiť. „Poslanie, ktoré Ježiš zveruje Petrovi“, nespočíva v tom, aby „zatvoril dvere a umožnil prístup len niekoľkým vybraným hosťom“, uviedol Svätý Otec a dodal: „Jeho kľúče predstavujú službu moci, ktorú mu Ježiš zveril, aby slúžil celej Cirkvi. Pretože autorita je služba a autorita, ktorá nie je službou, je diktatúrou“.
Po modlitbe Anjel Pána a pozdravoch skupín prítomných na Námestí sv. Petra Svätý Otec vyjadril poďakovanie za prepustených kňazov na Ukrajine, ale i obavy z pokračujúcej vojny:
„S bolesťou myslím na našich bratov a sestry, ktorí trpia vojnou: myslime na všetky národy zranené alebo ohrozené bojmi, nech ich Boh oslobodí a nech podporí mier. A ďakujem Bohu za prepustenie dvoch gréckokatolíckych kňazov. Nech sa všetci zajatci tejto vojny čoskoro vrátia domov! Modlime sa spoločne: nech sa všetci zajatci vrátia domov.“
Drahí bratia a sestry, požehnaný deň!
Dnes, na slávnosť svätých apoštolov Petra a Pavla, Ježiš v evanjeliu hovorí Šimonovi, ním nazývanému Peter: „Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva“ (Mt 16, 19). Preto vidíme často svätého Petra zobrazeného s dvoma veľkými kľúčmi v ruke, ako aj na soche tu na tomto námestí. Tieto kľúče predstavujú službu moci, ktorú mu Ježiš zveril, aby slúžil celej Cirkvi. Pretože autorita je služba a autorita, ktorá nie je službou, je diktatúra.
Dávajme si však pozor, aby sme dobre pochopili zmysel. Petrove kľúče sú totiž kľúčmi od kráľovstva, ktoré Ježiš neopisuje ako trezor alebo opancierovanú miestnosť,
ale inými obrazmi: malé zrnko, vzácna perla, skrytý poklad, hrsť kvasu (porov. Mt 13, 1 – 33), teda ako niečo vzácne a cenné, áno, ale zároveň malé a nenápadné. Na to, aby sme sa k nemu dostali, teda nepotrebujeme aktivovať mechanizmy a bezpečnostné zámky, ale pestovať čnosti, ako sú trpezlivosť, pozornosť, vytrvalosť, pokora a služba.
Poslaním, ktoré Ježiš zveruje Petrovi, teda nie je, aby zatváral dvere domu alebo aby umožnil prístup len niekoľkým vybraným hosťom, ale aby pomohol každému nájsť cestu dovnútra, vo vernosti Ježišovmu evanjeliu. Všetci, všetci, všetci môžu vojsť.
Peter to verne robil po celý svoj život, až do svojej mučeníckej smrti, po tom, čo ako prvý zažil na vlastnej koži radosť a slobodu, ktoré sa rodia zo stretnutia s Pánom, hoci nie bez únavy a s mnohými pádmi. Musel sa najprv obrátiť, aby otvoril dvere Ježišovi, aby pochopil, že autorita je službou a to nebolo ľahké. Len si to predstavme: hneď po tom, ako Ježišovi povedal: „Ty si Mesiáš“, ho Učiteľ musel pokarhať, pretože odmietol prijať proroctvo o jeho umučení a smrti na kríži (porov. Mt 16, 21 – 23).
Peter dostal kľúče od kráľovstva nie preto, že bol dokonalý, bol hriešnikom, ale preto, že bol pokorný a čestný a Otec mu dal úprimnú vieru (porov. Mt 16, 17). Preto, spoliehajúc sa na Božie milosrdenstvo, dokázal podporovať a posilňovať, ako sa od neho žiadalo, aj svojich bratov (porov. Lk 22, 32).
Dnes si môžeme položiť otázku: pestujem túžbu vstúpiť s Božou milosťou do jeho kráľovstva a byť s jeho pomocou prívetivým ochrancom aj pre iných? A aby som to dokázal, nechávam sa „obrusovať“, zjemňovať, modelovať Ježišom a jeho Duchom, ktorý prebýva v každom z nás?
Nech nám Panna Mária, Kráľovná apoštolov a svätí Peter a Pavol svojimi modlitbami vyprosujú, aby sme si navzájom boli sprievodcami a oporou pri stretnutí s Pánom Ježišom.
(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Andrej Klapka, Martin Jarábek)
