Rím 28. júna (VaticanNews) „Komunikácia vo veku umelej inteligencie. Konfrontácia názorov v nadväznosti na posolstvo pápeža Františka k Svetovému dňu médií,“ je témou stretnutia, ktoré organizuje Dikastérium pre komunikáciu v spolupráci s Nadáciou svätého Jána XXIII.
Umelá inteligencia všetko premieňa na výpočet, ale dá sa všetko zredukovať na štatistickú pravdepodobnosť? Ako môžeme ochrániť pracovníkov médií a pracovníkov pred vzostupom umelej inteligencie a zachovať právo informovať a byť informovaný na základe pravdy, slobody a zodpovednosti? Ako môžeme zabezpečiť interoperabilitu veľkých platforiem, ktoré investujú do generatívnej umelej inteligencie, aby neredukovali ľudí na zásobáreň údajov, ktoré sa dajú zneužiť? Tieto otázky – inšpirované posolstvami pápeža Františka k Svetovému dňu pokoja a Svetovému dňu médií a jeho nedávnym prejavom na stretnutí G7 v Apúlii – položil Paolo Ruffini, prefekt Dikastéria pre komunikáciu Svätej stolice, rečníkom a účastníkom konferencie „Algoritmus v službách človeka. Komunikácia vo veku umelej inteligencie“, ktorú zorganizovalo dikastérium v spolupráci s Nadáciou svätého Jána XXIII. a ktorá sa konala vo Vatikáne, sídle Pápežskej akadémie sociálnych vied.
Cirkev kráča s človekom a jeho kultúrou
Pápežove prejavy o umelej inteligencii, pripomenul páter Lucio A. Ruiz, sekretár dikastéria pre komunikáciu, svedčia o „zmysle“ Cirkvi putovať s človekom a jeho kultúrou v premenlivosti dejín. Tak to bolo, ako vysvetlil, pri vzniku prvej vatikánskej tlačiarne pred 500 rokmi, krátko po Gutenbergovom objave, pri budovaní Vatikánskeho rozhlasu vynálezcom bezdrôtovej komunikácie Guglielmom Marconim v roku 1931 alebo pri vytvorení portálu vatican.va v roku 1994, keď sa web práve objavil na počítačoch bežných ľudí.
Nástroj, ktorý je potrebné regulovať
A práve z primárnej povahy počítačov, ktorou je vykonávanie výpočtov, vychádzal páter Paolo Benanti, prednášajúci etiku a bioetiku na Pápežskej Gregorovej univerzite, predseda Komisie pre informácie IA a člen Výboru IA pri OSN, vo svojej prvej prezentácii v rámci panelu „Etika algoritmu a výzvy pre komunikáciu“. Benanti pripomenul, ako realitu zmenil vynález tranzistora, ktorý Spojené štáty dali k dispozícii svojim spojencom po úspechoch v druhej svetovej vojne, keď prvé prototypy počítačov prispeli k objavu atómovej bomby a dešifrovaniu tajných kódov používaných nacistickým Nemeckom. Z tohto centralizovaného pohľadu na technológiu a vďaka revolúcii priekopníkov zo Silicon Valley v 70. rokoch 20. storočia vznikla „osobná“ a intímna výpočtová technika, najprv prostredníctvom osobných počítačov a neskôr smartfónov. Vďaka ChatGPT a jeho implementácii do rozhraní telefónov Apple a Microsoft, zdôraznil františkánsky kňaz, stále nevieme, ako bude osobný počítač a ako centralizovaný v cloude. Preto, dodal, je potrebná regulácia, ako to urobila Európska únia, aby sa s umelou inteligenciou stalo to, čo sa stalo s cestnými predpismi pre autá.
Antropologická revolúcia
Umelá inteligencia nie je sama o sebe pôsobivým technologickým skokom, zdôraznila Nunzia Ciardiová, zástupkyňa generálneho riaditeľa Národnej agentúry pre kybernetickú bezpečnosť. To, čo z jej implementácie robí niečo, čo bude mať rozhodujúci antropologický vplyv na realitu, je skutočnosť, že je založená na obrovskom množstve údajov, ktoré v posledných desaťročiach „brutálne“ zhrabali spoločnosti prostredníctvom bezplatných služieb alebo aplikácií, ktoré sú pre nás dnes nevyhnutné. Ďalšími aspektmi, na ktoré treba upozorniť, je používanie angličtiny na trénovanie algoritmov – so všetkými hodnotami a kultúrnymi prejavmi, ktoré má jeden idióm oproti druhému – a riziko, že zložité správy bude čoraz ťažšie dekódovať, čo môže byť v demokracii nebezpečné. „Znalosti sa stávajú súkromným vlastníctvom,“ poznamenal profesor Mario Rasetti, emeritný profesor teoretickej fyziky na Polytechnickej univerzite v Turíne a predseda vedeckej rady CENTAI, a pripomenul skúsenosti OpenAI, ktorá bola založená ako nezisková spoločnosť vedcov a ktorú kúpil Microsoft za 10 miliárd. Dodal, že z umelej inteligencie musíme urobiť vedu so striktnými definíciami, keďže v súčasnosti sa prezentuje ako pravdepodobnostný nástroj, ktorý len ťažko dokáže merať inteligenciu, pravdu a príčinu.
Pravidlá hry
Všetky prvky, ktoré formujú našu realitu, sú vzájomne závislé, vysvetlila Elisabetta Belloniová, generálna riaditeľka talianskeho odboru bezpečnostného spravodajstva (DIS), ktorá vystúpila v druhom paneli konferencie, ktorý sa zameral na tému „Kam smeruje umelá inteligencia, aké sú pravidlá hry?“ V tomto zmysle, pokračovala Belloniová, ani programy AI nie sú samostatným nástrojom, ale závisia od množstva ďalších faktorov, ktoré spolu tvoria AI. Taliansko preto vyzvalo vládcov G7, aby si začali klásť niektoré otázky týkajúce sa tejto problematiky, a vo svojom záverečnom vystúpení uviedla, že by sa mali touto otázkou zaoberať z etického hľadiska. Prvý krok bol urobený v podobe zákona Európskej únie o umelej inteligencii, ktorý je jedným z prvých regulačných aktov na svete. „Ide o domácu reguláciu spôsobu, akým sa produkty umelej inteligencie dostávajú na európsky trh,“ vysvetlil Brando Benifei, poslanec Európskeho parlamentu, predkladateľ zákona o umelej inteligencii, s cieľom zabrániť takým javom, ako je prediktívna polícia, zaznamenávanie emocionality študentov a pracovníkov, používanie kamier na detekciu tváre, pokiaľ nie sú pod súdnou kontrolou, a „sociálne bodovanie“, ktoré hodnotí reputáciu ľudí pomocou bodov na základe ich konania. Ďalšou kľúčovou otázkou, pripomenul Alberto Barachini, podpredseda predsedníctva Rady ministrov zodpovedný za informácie a publikácie, je zber údajov, a to tak v súvislosti so zhromažďovaním záznamov o výsledkoch generatívnych procesov, ako aj v súvislosti s autorskými právami, keď výstupy umelej inteligencie neumožňujú sledovanie vstupov. Ak nebudeme brániť ľudské informácie, dodal Barachini, „ťažko budeme brániť hranice slobody“. Samotné pravidlá však nemôžu stačiť, ak rozdiel v investíciách do umelej inteligencie medzi USA a Čínou na jednej strane a Európou na strane druhej zostáva taký veľký, dodal Antonio Arcidiacono, riaditeľ pre technológie a inovácie v Európskej vysielacej únii (EBU). Jediným spôsobom, ako tento rozdiel odstrániť, je podľa neho spolupráca.
Michele Raviart – Vatikán
