Vatikán 28. júna (VaticanNews) Pápež František na audiencii s delegáciou Konštantínopolského ekumenického patriarchátu v predvečer sviatku svätých Petra a Pavla pripomenul 1700. výročie prvého ekumenického koncilu a poďakoval Bartolomejovi za pozvanie na jeho spoločné oslavy na mieste, kde sa konal. Vyslovil tiež novú výzvu za Svätú zem: „Je potrebné a naliehavé, aby sme sa spoločne modlili za ukončenie tejto vojny. Nech vedúci predstavitelia a strany konfliktu nájdu cestu dohody a nech sa všetci navzájom uznávajú ako bratia.“
Je to cesta, ktorú pápež „z celého srdca“ chcel podniknúť od chvíle, keď ho pozval jeho „milovaný brat“ patriarcha Bartolomej a ktorá by ich zaviedla do Nicey, dejiska prvého ekumenického koncilu, ktorého 1700. výročie pripadá na rok 2025. Pápež František sa so svojím osobným želaním podelil počas audiencie s delegáciou ekumenického patriarchátu v Konštantínopole dnes 28. Delegáciu Svätej stolice prijal 28. júna vo Vatikáne v rámci tradičnej výmennej návštevy pri príležitosti sviatku patrónov Rímskej cirkvi, apoštolov Petra a Pavla (delegácia Svätej stolice naopak odcestuje 30. novembra na sviatok svätého Ondreja do Fanaru, sídla Ekumenického patriarchátu v Konštantínopole).
Výročie prvého ekumenického koncilu
Na pozadí vďačnosti a náklonnosti k Bartolomejovi, povzbudenia k pokračovaniu spoločného dialógu, ktorý „nepredstavuje žiadne riziko pre integritu viery,“ výzvy za Svätú zem zranenú násilím a spomienky na zosnulého teológa Zizoulasa pápež František v závere svojho príhovoru pripomenul 1700. výročie Prvého ekumenického koncilu v Nicei. Dúfam, že pripomienka tejto veľmi významnej udalosti podnieti vo všetkých veriacich v Krista vôľu spoločne svedčiť o viere a túžbu po väčšom spoločenstve
Pápež František vyjadril najmä radosť nad tým, že Ekumenický patriarchát a Dikastérium pre podporu jednoty kresťanov začali uvažovať o tom, ako si spoločne pripomenúť toto výročie: Ako dodal: „Mám túžbu tam ísť a ďakujem Jeho Svätosti Bartolomejovi za pozvanie na oslavy v blízkosti miesta, kde sa koncil stretol.“
Spoločne sa modliť za mier vo Svätej zemi a vo vojnových oblastiach
Bola by to ďalšia príležitosť naplniť poslanie, ku ktorému sú dnes cirkvi povolané, „v čase, keď je toľko mužov a žien uväznených strachom z budúcnosti.“ To znamená „ohlasovať Ježiša Krista, našu nádej, vždy, všade a všetkým.“ A tiež sa spoločne modliť. V tejto súvislosti pápež pripomenul modlitbu vo Vatikánskych záhradách – ktorej desiate výročie si pripomenuli 7. júna – spolu s Bartolomejom a gréckopravoslávnym patriarchom Jeruzalema Teofilom III. so zosnulým prezidentom štátu Izrael Šimonom Peresom a prezidentom štátu Palestína Abú Mazenom, ktorí sa dovolávali pokoja vo Svätej zemi, na Blízkom východe a na celom svete.
O desať rokov neskôr nám súčasná história tragickým spôsobom ukazuje, aké je potrebné a naliehavé spoločne sa modliť za mier, aby sa táto vojna skončila, aby hlavy národov a znepriatelené strany našli cestu späť k dohode a aby sa všetci navzájom uznali za bratov. Pápež túto výzvu na mier vzťahuje na všetky prebiehajúce konflikty: „Najmä na vojnu, ktorá sa vedie na obliehanej Ukrajine.“
S pohľadom stále upretým na Jeruzalem František pripomenul stretnutie Pavla VI. a ekumenického patriarchu Atenagora vo Svätom meste pred šesťdesiatimi rokmi. Toto stretnutie dalo podnet na „cestu zbližovania a pokoja“, ktorá odvtedy pokračuje a ktorá je dnes zameraná na „obnovenie jednoty, ku ktorej nás môže viesť len Duch Svätý, jednoty v legitímnej rozmanitosti.“ Po stáročiach vzájomného odcudzenia bolo toto stretnutie znamením veľkej nádeje, ktorá naďalej inšpiruje srdcia a mysle mnohých mužov a žien, ktorí dnes s Božou pomocou túžia dosiahnuť deň, keď sa budeme môcť spoločne podieľať na eucharistickej hostine.
Priateľstvo s Bartolomejom
Pápež, ktorý sa stále nesie na vlne spomienok, spomína na svoju cestu do Svätej zeme v máji 2014, aj vtedy s Bartolomejom po svojom boku: práve tam, „kde náš Pán Ježiš Kristus zomrel, vstal z mŕtvych a vystúpil na nebesia, sme potvrdili náš záväzok pokračovať v našej spoločnej ceste k jednote, za ktorú sa Kristus Pán modlil k Otcovi, aby všetci boli jedno.“ Pápež si uchováva spomienku na túto púť a vyjadril vďačnosť za to, že od tejto cesty nadviazal s patriarchom „bratské priateľstvo“, ktoré sa udržiava už roky a „živí sa pri početných stretnutiach, pri mnohých príležitostiach konkrétnej spolupráce medzi Katolíckou cirkvou a Pravoslávnou cirkvou v otázkach, ktoré majú veľký význam pre cirkvi a pre svet, ako je starostlivosť o stvorenie, obrana ľudskej dôstojnosti, mier.“
Spoločne v Jubilejnom roku
Pápežova pozornosť sa potom zamerala na Jubilejný rok 2025, ktorého témou bude Pútnici nádeje. Podobne ako v indikatívnej bule Spes non confudit Jorge Mario Bergoglio zopakoval výzvu adresovanú ekumenickému patriarchátu, aby „sprevádzal a podporoval svojimi modlitbami tento Rok milosti, aby priniesol hojné duchovné ovocie.“
Pokračovanie dialógu smerom k jednote, prekonanie akademických sporov
Aj preto pápež obnovil svoju výzvu na pokračovanie dialógu medzi oboma cirkvami: „Neznamená to žiadne riziko pre integritu viery, ale skôr požiadavku, ktorá pramení z vernosti Bohu a vedie nás k celej pravde prostredníctvom výmeny darov pod vedením Ducha Svätého.“ Zároveň vyzval na dialóg medzi cirkvami, ktorý by sa mal viesť v duchu jednoty a svornosti. Preto povzbudil prácu Medzinárodnej zmiešanej komisie pre teologický dialóg medzi katolíckou a pravoslávnou cirkvou pri skúmaní citlivých historických a teologických otázok.
Dúfam, že pastieri a teológovia zapojení do tohto procesu prekročia čisto akademické spory a budú naklonení poslušne načúvať tomu, čo Duch Svätý hovorí životu Cirkvi, a tiež, že všetko, čo už bolo preštudované a dohodnuté, nájde plné prijatie v našich spoločenstvách a na miestach vzdelávania. Vždy a všade bude proti tomu odpor, ale my musíme ísť odvážne vpred.
Na pamiatku biskupa Zizioulasa
Na záver audiencie odznela spomienka na biskupa Ioannisa Zizioulasa, pravoslávneho teológa, staršieho metropolitu pergamského, ktorý zomrel v roku 2023. „Bol ironický, ale vynikajúci, mal som ho rád.“ Pápež pripomenul jeho múdry výrok, ktorý vyslovil v žarte: „Viem, kedy nastane deň úplnej jednoty: v deň Posledného súdu. Dovtedy však cestujme spoločne, modlime sa spoločne a pracujme spoločne.“
Salvatore Cernuzio – Vatikán