Vatikán 24. júna (VaticanNews) „Ježiš nás nešetrí od protivenstiev, ale bez toho, aby nás opustil, pomáha nám čeliť im. Robí nás odvážnymi. Tak sa aj my, prekonávajúc ich s jeho pomocou, učíme čoraz viac k nemu primknúť, dôverovať jeho moci.“ O tom hovoril pápež František v nedeľu 23. júna v zamyslení pred poludňajšou modlitbou Anjel Pána.

Videozáznam

Zdroj: VaticanNews

Drahí bratia a sestry, požehnanú nedeľu!

Evanjelium nám dnes predstavuje Ježiša na lodi s učeníkmi na Tiberiadskom jazere. Náhle prichádza silná búrka a lodi hrozí, že sa potopí. Ježiš, ktorý spal, sa prebúdza, pohrozí vetru a všetko sa opäť upokojuje (porov. Mk 4, 35 – 41). Avšak v skutočnosti sa Ježiš neprebúdza, zobúdzajú ho učeníci s veľkým strachom.

Večer predtým to bol sám Ježiš, kto povedal učeníkom, aby nastúpili do loďky a prešli cez jazero. Boli skúsení, boli rybármi, a bolo to ich životné prostredie; avšak búrka ich mohla dostať do problémov. Zdá sa, že Ježiš ich chce vystaviť skúške. Nenecháva ich však samých, je s nimi na lodi, pokojný, ba dokonca spí. A keď sa rozpúta búrka, svojou prítomnosťou ich uisťuje, povzbudzuje, podnecuje k väčšej viere a sprevádza ich za hranice nebezpečenstva. Môžeme sa spýtať: Prečo sa tak Ježiš zachoval?

Aby posilnil vieru učeníkov a aby ich urobil odvážnejšími. Učeníci z tejto skúsenosti totiž vychádzajú s väčším vedomím Ježišovej moci a jeho prítomnosti uprostred nich, a teda sú silnejší a pripravenejší čeliť prekážkam a ťažkostiam, vrátane strachu vydať sa ohlasovať evanjelium. Po prekonaní tejto skúšky s ním budú schopní čeliť mnohým ďalším, až po kríž a mučeníctvo, aby priniesli evanjelium všetkým národom.

A Ježiš robí to isté aj s nami, osobitne v Eucharistii: zhromažďuje nás okolo seba, dáva nám svoje slovo, živí nás svojím telom a svojou krvou a potom nás pozýva, aby sme sa vydali na cestu, aby sme všetkým odovzdávali to, čo sme počuli, a delili sa so všetkými o to, čo sme dostali, v každodennom živote, aj keď je to ťažké. Ježiš nás nešetrí od protivenstiev, ale bez toho, aby nás opustil, pomáha nám čeliť im. Robí nás odvážnymi. Tak sa aj my, prekonávajúc ich s jeho pomocou, učíme čoraz viac k nemu primknúť, dôverovať jeho moci, ktorá ďaleko presahuje naše schopnosti, prekonávať neistotu a váhavosť, uzavretosť a predsudky, a robiť to s odvahou a veľkosťou srdca, aby sme všetkým povedali, že nebeské kráľovstvo je prítomné, že je tu a že s Ježišom po našom boku môžeme spoločne tomuto kráľovstvu dávať rásť ponad všetky prekážky.

Položme si teda otázku: dokážem si v čase skúšky spomenúť na chvíle, keď som vo svojom živote zakúsil Pánovu prítomnosť a pomoc? Porozmýšľajme... Keď prichádza nejaká búrka – vnútorná búrka –, nechávam sa premôcť nepokojom, alebo sa primknem k Pánovi, aby som opäť našiel vyrovnanosť a pokoj, v modlitbe, v tichu, v počúvaní Božieho slova, v adorácii a bratskom zdieľaní viery?

Nech nám Panna Mária, ktorá prijala Božiu vôľu s pokorou a odvahou, daruje v ťažkých chvíľach pokoj z odovzdanosti sa Bohu.

Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Andrej Klapka, Zuzana Klimanová