Vatikán 29. mája (VaticanNews) Počas nadchádzajúceho jubilea ňou prejdú milióny pútnikov. Svätá brána odkazuje na Krista a jeho milosrdenstvo. Jej história sa stráca medzi storočiami. Otvorením dvoch bronzových dverí rímskym biskupom 24. decembra tohto roku sa začne Svätý rok.

Pozvanie ku Kristovi, skrze ktorého je ľudstvo vykúpené, pozvanie vstúpiť do prívetivého domu, ale aj urobiť sa malým tým, že prejdeme malým vchodom. To evokuje Svätá brána, charakteristický prvok Jubilejného roka. Otvorením brány vo vatikánskej bazilike pozýva rímsky biskup cirkevné spoločenstvo do Božieho domu.

Bránou je Ježiš

Osobitne významná je skutočnosť, že cez Savta Barnuo (alebo Svätú bránu) sa dá len vstúpiť a nie vyjsť. Prejsť ňou totiž znamená vyjadriť vôľu vstúpiť do Kristovho srdca, vcítiť sa do jeho pocitov a prijať Otcovo milosrdné objatie. Je to sám Ježiš, ktorý v 9. verši 10. kapitoly Jánovho evanjelia hovorí: „Ja som dvere; kto vojde cezo mňa, bude spasený.“

Mimoriadna cesta

Obrad otvorenia svätých dverí svätého Petra je začiatkom jubilea, ktoré ponúka veriacim ,mimoriadnu cestu' pre ich duše. Sväté dvere sú prítomné aj v ďalších veľkých rímskych bazilikách a v rôznych kostoloch, ktoré sú podľa tradície pútnickými miestami a ponúkajú možnosť získať odpustky na základe pápežského schválenia.

Prvá Svätá brána

Pravdepodobne v roku 1423 pápež Martin V. otvoril Svätú bránu v Ríme prvýkrát v histórii jubileí. Bola to brána baziliky svätého Jána Lateránskeho. Najstaršia Svätá brána existovala už pred prvým jubileom v histórii, ktoré zvolal pápež Bonifác VIII. v roku 1300: je to tá na ľavej strane baziliky Collemaggio v L'Aquile. Pochádza z konca 14. storočia a súvisí s Perdonanzou, ktorú zaviedol Celestín V. v roku 1294: dodnes je otvorená jeden deň v roku, od večera 28. augusta do večera 29. augusta.

Pôvod Svätej brány v Bazilike sv. Petra 

Je ťažké presne určiť pôvod prítomnosti Svätej brány v Bazilike svätého Petra. „Existujú už niekoľko storočí,“ vysvetľuje Pietro Zander, vedúci oddelenia nekropolí a umeleckého dedičstva Fabbrica di San Pietro vo Vatikáne.

„Ich prítomnosť je zdokumentovaná už v starovekých konštantínopolských a stredovekých bazilikách. S najväčšou pravdepodobnosťou ich objednal pápež Sixtus IV. Della Rovere pri príležitosti jubilea v roku 1475 a nachádzali sa presne na tom istom mieste ako súčasné dvere: boli a stále sú to menšie dvere ako ostatné a viedli do pravej bočnej uličky starobylej baziliky v blízkosti miesta oratória Jána VII., zdobeného starobylými mozaikami a veľmi uctievaného, pretože v dávnych dobách obsahovalo relikviu Svätej tváre.“

Erby pápežov

Svätá brána Baziliky svätého Petra sa otvára výlučne v čase jubileí, spočiatku každých 50 rokov a potom od roku 1475 každých 25 rokov. Tridsať svätých rokov, ktoré sa v priebehu histórie slávili, vrátane šiestich mimoriadnych, z ktorých posledným bolo Jubileum milosrdenstva v rokoch 2015 – 2016, pripomínajú erby pápežov, ktoré sa striedajú s výjavmi na dverách súčasnej Svätej brány. Tá, vysoká 3,60 m a široká 2,15 m, je pomerne nedávnym bronzovým dielom toskánskeho sochára Vica Consortiho. Vzniklo pod vedením teológa Manlia Savelliho v zlievarni Marinelli vo Florencii pri príležitosti jubilea v roku 1950. Po dvesto rokoch nahradila starobylé drevené dvere, ktoré 24. decembra 1749 slávnostne otvoril pápež Benedikt XV.

Realizované len za deväť mesiacov

„Zákazka,“ spomína Pietro Zander, „pochádza z roku 1949. Consorti, ktorý sa narodil v Siene v roku 1902 a zomrel v roku 1949, ju realizoval len za deväť mesiacov, teda za rovnaký čas, aký potreboval Michelangelo na vytvorenie Piety v chráme svätého Petra.“ Na výstavbu troch vstupných brán baziliky, ktoré mali nahradiť existujúce dvere skromného dizajnu, bola vypísaná medzinárodná súťaž. Táto iniciatíva vychádzala zo závetu bavorského princa Juraja, kňaza a čestného kanonika Dómu svätého Petra, ktorý zomrel v roku 1943.

Consorti sa zúčastnil a úspešne absolvoval prvú fázu skúšky a v druhom výberovom konaní, ktoré sa konalo 31. mája 1948, bol jedným z 12 finalistov. „Týmto dvanástim,“ pokračoval vedúci umeleckého aktívu Fabbrica di San Pietro vo Vatikáne, „bola udelená zlatá medaila, ale víťaz ešte nebol vybraný.“ Medzi ocenenými bol aj Giacomo Manzù, ktorého Mons. Arthur Wynen a ďalší preláti, tiež členovia komisie, považovali za „príliš moderného pre svätého Petra.“

„V nasledujúcich rokoch a medzi týmito dvoma fázami súťaže na Svätopeterské dvere uskutočnila realizácia Svätých dverí. Zadal ju Ludovic Kaas,“ zdôrazňuje Zander. „Bol tajomníkom a ekonómom Fabbrica di San Pietro a zároveň tajomníkom komisie. Kaas si zo súťaže vybral Vica Consortiho,“, ktorý sa do dejín zapísal ako Vico dell'uscio, pretože realizoval nie menej ako päť bronzových portálov. „Poveril ho realizáciou Svätých dverí vo Vatikáne. Zmluva je datovaná 1. marca 1949 a obe dvere mali byť dokončené do 15. decembra.“

Výzdoba panelov

Práve Kaas navrhol námety na bronzové panely, ktoré boli prevzaté z Biblie: podľa estetických kánonov odvodených z toskánskeho umenia 14. a 15. storočia zobrazujú ľudské dejiny, ktoré potrebujú Božie odpustenie. Na poslednom paneli, jedinom, ktorý možno demontovať, pretože pôvodne bol určený na výmenu pri každom jubileu, je zobrazený prelát so sviecou v ruke, ako sa 24. decembra 1949 zúčastňuje na otvorení Svätého roka pápežom Piom XII.

Rok veľkého odpustenia a veľkého návratu

Inšpiráciou pre celý ikonografický projekt bola Pacelliho modlitba uverejnená v L'Osservatore Romano z 1. januára 1949: „Nech je Svätý rok pre všetkých rokom očisťovania a posväcovania, vnútorného života a pokánia, rokom veľkého návratu a veľkého odpustenia.“

Biblické scény

Na šestnástich paneloch na dvoch bronzových dverách Consorti prostredníctvom obrazov sprevádzaných popiskami rozpráva biblické epizódy, ktoré sa zaoberajú témou ľudského hriechu a Božieho odpustenia. Od zmäteného úteku Adama a Evy a zvierat z pozemského raja až po intímne ticho Zvestovania, v ktorom nám Mária svojím „áno“ pripomína, že Boh nie je súper, ale skutočný a jediný priateľ človeka.

Krst Krista

Od Kristovho krstu, ktorý sa ponára do našej histórie, aby ju pozdvihol, až po dramatické gesto pastiera, ktorý sa načiahne, aby získal späť stratenú ovcu, ktorá spadla do rokliny. Od Otcovho požehnávajúceho objatia, ktoré vracia dôstojnosť stratenému synovi vracajúcemu sa domov, až po ochrnutého uzdraveného na tele, ale predovšetkým na duši. Odpustenie, ktoré je vždy možné, ak je človek pripravený uznať, že sa dostal na nesprávnu cestu, ako v prípade ženy, ktorá svojimi slzami a vlasmi umýva a suší Kristove nohy. Odpustenie bez hraníc, ktoré si vyžaduje obrátenie a pokánie: opustenie ľudského spôsobu myslenia a prijatie Božej cesty. Je to skúsenosť, ktorú urobil Peter po svojom trojnásobnom zapretí v dramatických chvíľach Kristovho umučenia, alebo dobrý lotor, ktorému je na prahu smrti oznámená spása: „Dnes budeš so mnou v raji.“

Petrovo zapretie a ukrižovanie

Posolstvo rovnako krásne ako neuveriteľné: Ježiš sa stretáva s našou neschopnosťou prijať ho a dovoľuje nám dotknúť sa živého tela svojho vzkrieseného tela, ako to urobil s apoštolom Tomášom. Potom vylieva Ducha Svätého na apoštolov, aby mohli odpúšťať hriechy v jeho mene ,Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus,‘ píše svätý Pavol Galaťanom, zobrazený na pätnástej tabuli vo chvíli svojho obrátenia na ceste do Damasku.

Nikdy nerealizované scény

V pôvodnom návrhu boli niektoré scény, ktoré sa nikdy nerealizovali, napríklad šiesta a siedma doska mali oslavovať prvé jubileum roku 1300 a jubileum roku 1950. Tieto výjavy boli neskôr nahradené evanjeliovými podobenstvami o stratenej ovci a márnotratnom synovi.

Rituál rozbitia steny

„Keď boli tieto dvere vyrobené,“ spomína Zander, „používali sa len počas jubilejného obdobia na uzavretie baziliky na noc. V skutočnosti obrad otvorenia Jubilea nezahŕňal otvorenie dverí, ale bol symbolom prelomenia múru. Pápež trikrát udrie kladivom do múru a ten sa zrúti, „spustí sa do akejsi ležiacej roviny a odnesú ho sampietrini, robotníci Fabbrica di San Pietro.“ Na konci jubilea bol múr znovu postavený a prvé tri tehly, jednu zlatú a dve strieborné, symbolicky zapečatil sám pápež jemne zdobeným hladidlom a maltou.

Reforma Pavla VI.

V histórii zostal obraz vianočnej noci roku 1974, keď po troch úderoch kladivom, ktoré zasadil Pavol VI. sampietrini spustil zariadenie a na pápeža dopadli úlomky múru. Možno aj táto udalosť viedla k úprave obradu. V roku 1975, na konci Svätého roka, chcel Montini vylepšiť dvoje bronzových dverí od Vica Consortiho tým, že ich dal natrvalo umiestniť na pánty brány Vatikánskej baziliky.

Aby urobil malú

Odvtedy pápež otvára jubileum tým, že doširoka otvorí dvoje bronzových dverí a ako prvými prejde Svätými dverami. „Všetci máme v pamäti obraz svätého Jána Pavla II. otvárajúceho dvere v Jubilejnom roku 2000 a uvádzajúceho Cirkev do nového tisícročia,“ poznamenáva Zander.

„Prejsť dverami znamená urobiť sa malým, znamená to postaviť sa do stavu odovzdanosti Božiemu milosrdenstvu, nechať si odpustiť, a tak vstúpiť do chrámu s novým zmýšľaním. Dvere sú skutočne otvorené Urbi et Orbi, do Ríma a do sveta. Je to veľmi krásna myšlienka, adresovaná všetkým, veriacim i neveriacim, ktorí prichádzajú na Svätopeterské námestie, kde ich víta veľká náruč Matky Cirkvi, symbolizovaná Berniniho stĺpovými polkruhmi, a potom prichádzajú k portiku, aby vstúpili cez Sväté dvere.“

Dvere zostávajú po skončení Svätého roka dobre viditeľné vo vonkajšom átriu chrámu svätého Petra. Vo vnútri baziliky sa naopak stále zachovala stena pod mozaikou svätého Petra, ktorú v 17. storočí navrhol Ciro Ferri, žiak Pietra da Cortona: je z tehál s erbom Fabbrica di San Pietro, charakterizuje ju biela stena, na ktorej vyniká zlatý kríž, a niekoľko dní pred jubileom ju bez osobitných osláv demontujú. Pri tejto príležitosti sa koná rekognícia, t. j. vyňatie schránky, v ktorej sa nachádza dokument o predchádzajúcom zatvorení dverí, kľúče, mince a pápežské medaily.

Už stáročia putujú do Ríma každý Svätý rok milióny pútnikov. Prinášajú so sebou životné strasti, radosti, bolesti a modlitby k Bohu, Pánovi dejín. Významným svedectvom tohto prúdu veriacich, ktorí opustili pohodlie svojich domovov, hnaní túžbou po novom a vykúpenom živote v Zmŕtvychvstalom Pánovi, sú početné grafity vyryté do mramorového rámu, ktorý rámuje Sväté dvere vatikánskej baziliky.

Paolo Ondarza – Vatican News