Vatikán 28. mája (VaticanNews) Aký zázrak by si pápež želal? Je mier vždy možný? Čo môžu deti urobiť, aby bol svet lepším miestom? Prečo niektorí ľudia nemajú ani domov, ani prácu? Ako sa cítil pápež, keď jeho tím vyhral majstrovstvá sveta? Na tieto a ďalšie otázky odpovedal Svätý Otec František počas stretnutia s deťmi v rámci prvého Svetového dňa detí.
Jeronimo z Kolumbie sa pápeža spýtal, či je mier vždy možný. Pápež František vyzval deti, aby si podali ruky a urobili tak gesto mieru s tými, čo sú okolo a dodal:
„Všetci spolu! Toto je gesto mieru! Mier je vždy možný!“
Lia Marise z Burundi sa pápeža opýtala, čo môžu deti urobiť preto, aby bol svet lepším miestom. Pápež odpovedal:
„Rozprávajte sa medzi sebou slušne, hrajte sa spolu, pomáhajte druhým. Tým, že budete robiť tieto veci, bude svet lepším miestom.“
„Ako môžete mať radi všetkých, každého?“ opýtal sa Riccardo. Odpovedal mu rímsky biskup:
„Milovať všetkých. Nie je ľahké. Musíme začať od maličkostí: milovať tých, ktorí sú nám najbližší, blížnych. A potom pokračovať ďalej. Ale ak nemám rád svojho spolužiaka, ak nemám rád chlapca alebo dievča vedľa mňa, nemôže to takto pokračovať.“
Zaznela aj otázka chlapca z Nikaraguy: „Prečo niektorí ľudia nemajú ani domov, ani prácu?“ „To je ovocie zloby, to je ovocie sebectva. A je to ovocie vojny,“ odpovedal pápež František a smutne konštatoval:
„Veľa ľudí, veľa krajín míňa peniaze na nákup zbraní, aby ničili, a sú ľudia, ktorí nemajú čo jesť, sú to malí chlapci a dievčatá. Sú deti, ktoré nemajú čo jesť, sú ľudia, ktorí nemajú prácu, a to je vina ľudí“.
Napokon vyzval deti:
„Prosím vás o láskavosť, každý deň, keď sa budete modliť, modlite sa za deti, ktoré trpia touto nespravodlivosťou“.
Podobná téma trápila aj malého Federica z Talianska. „Toto sa deje kvôli sebectvu, kvôli nespravodlivosti,“ odpovedal mu pápež a dodal:
„Všetci sa snažíme byť spravodlivejší a pracovať na tom, aby vo svete nebolo toľko nespravodlivosti. Všetci sme si rovní, ale nie vždy to tak je“.
Zaujímavú otázku položilo dieťa z Indonézie: „Ktorý zázrak by si pápež vybral, keby mohol nejaký urobiť?“ Odpoveď znela nasledovne:
„Je to jednoduché: aby všetky deti mali to, čo potrebujú k životu, k jedlu, k hre, k návšteve školy. To je zázrak, ktorý by som chcel urobiť. Aby všetky deti boli šťastné. Modlime sa k Pánovi, aby tento zázrak urobil“.
Iolanda sa spýtala, či je v poriadku, ak starí ľudia zostanú sami. Svätý Otec zdôraznil:
„Mnoho starých ľudí, ktorí obetovali svoj život, založili si rodinu, vychovali svoje deti, vychovali svoje vnúčatá a teraz sa ocitli sami, opustení v domove dôchodcov. To nie je správne, a preto musíme starých rodičov navštevovať“.
„Keď môj tím vyhráva, cítim sa šťastný,“ to bola pápežova odpoveď Malicovi zo Seychel na otázku, ako sa cítil, keď Argentína vyhrala majstrovstvá sveta vo futbale.
Lucy z Austrálie sa opýtala, či pápež rád trávi čas s deťmi: „Som šťastný, pretože ste radostné, pretože máte radosť z nádeje do budúcnosti,“ povedal s úsmevom rímsky biskup.
Ido Ryu sa spýtal: „Ako je možné otvárať dvere do sŕdc dospelých?“ Svätý Otec mu odpovedal:
„Musíte zaklopať na dvere dospelých: otec, mama, prečo sú tu deti, ktoré nemajú čo jesť? Ocko, mamička, prečo sú tu ľudia, ktorí spia na ulici? Ocko, mamička, prečo sú tu ľudia, ktorí nemajú prácu? Musíte sa pýtať tieto otázky, a dokonca sa musíte pýtať Boha! Bože, prečo sa to deje? Nech nám Pán pomôže. Vy, deti, môžete s týmito otázkami a s týmito obavami urobiť skutočnú revolúciu
Martin Jarábek – VaticanNews